Žiga: V Bruseli zvíťazil reálny pohľad na klimatické ciele
Dohoda vznikla až v skorých ranných hodinách po búrlivých diskusiách. Predseda Európskej rady Herman van Rompuy ju na sociálnej sieti označil za ambicióznu, nákladovo efektívnu a spravodlivú.
Výsledkom štvrtkového (23.10.) summitu je dohoda na konečnej podobe klimaticko-energetického balíčka do roku 2030. Európska únia bude aj naďalej celosvetovým lídrom v boji proti klimatickým zmenám, zhodnotil jeho význam envirorezort.
Na zasadnutí Rady boli prijaté celkovo tri ciele. Jedným z nich je aj najmenej 40-percentné zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) oproti roku 1990. Ministerstvo vysvetlilo, že cieľ bude záväzný, pričom každá krajina k nemu prispeje svojím povinným dielom.
K férovému rozdeleniu záťaže medzi členskými štátmi majú napomôcť kompenzačné finančné nástroje, zohľadňujúce princípy solidarity, odhadom vo výške tri miliardy eur, uviedol hovorca ministerstva Maroš Stano.
„Zdôrazňovali sme, že je potrebné brať ohľad na aktuálnu ekonomickú situáciu nových členských krajín EÚ, aby sa príliš radikálne zmeny neodrazili negatívne,“ uviedol minister životného prostredia Peter Žiga. Podľa toho sa pod celkový výsledok podpísalo diplomatické úsilie Slovenska.
Ďalšie dva ciele sú zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie minimálne o 27 percent a zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent. „Nebudú záväzné na národnej úrovni, čo je podstatný rozdiel oproti súčasnosti,“ zdôraznil Stano. Znamená to podľa neho najmä nižší tlak na zvyšovanie cien energií, ku ktorému prispieva masívna podpora obnoviteľných zdrojov energie v EÚ.
Envirorezort informoval, že lídri EÚ sa dohodli na vytvorení nového fondu, takzvanej Novej rezervy určenej pre nízkopríjmové členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa dosahuje max. 60 percent európskeho priemeru. Fond má pomôcť Slovensku modernizovať energetický sektor, zvyšovať energetickú efektívnosť a financovať priemyselné inovácie.
Závery summitu v Bruseli, ktorý definoval klimaticko-energetický balíček do roku 2030, sú príspevkom EÚ do rokovaní o novej, globálnej klimatickej dohode, ktorú má prijať Konferencia OSN o zmene klímy v decembri budúceho roka v Paríži, doplnil hovorca envirorezortu Maroš Stano.
V štúdiu sme uvítali Jozefa Badidu, analytika z portálu energieprevas.sk