Za vypuknutím súčasnej epidémie eboly môžu byť kalone, tvrdia vedci

Podľa názoru expertov sú buď niektoré kalone v regióne už dlhší čas infikované smrteľným vírusom, alebo jeden z nich sa jednoducho "presťahoval" zo stredoafrického regiónu do postihnutej oblasti. Zatiaľ je predmetom výskumu, či sa v organizmoch kaloňov skutočne nachádza vírus, ktorým sa infikovali stovky ľudí, spomedzi ktorých už najmenej 729 svoj boj o holé prežitie prehralo.

Súčasnú epidémiu spôsobuje tzv. zairský vírus eboly, jeden z piatich známych typov tohto vírusu a najnebezpečnejší vôbec s úmrtnosťou 90 percent. Po prvý raz sa jeho prítomnosť preukázala v roku 1976 na dnešnom území Konga, odvtedy sa opakovane objavil v stredoafrických regiónoch, ktoré sú však niekoľko tisíc kilometrov vzdialené od západnej časti čierneho kontinentu, kde tento vírus až do tohto roka nikdy nezaznamenali.

Je nepravdepodobné, že by pôvodcu ochorenia, proti ktorému momentálne naďalej niet efektívneho lieku ani terapie, zavliekol do Guiney človek, píšu Daniel Bausch z Fakulty verejného zdravotníctva a tropickej medicíny Tulanovej univerzity v New Orleans v americkom štáte Lousiana a Lara Schwarzová z McGillovej univerzity v kanadskom Montreale. Navyše poznamenávajú, že medzi strednou Afrikou a Guineou možno len sotva nájsť obchodné alebo cestovné trasy. Guéckédou, kde terajšia epidémia eboly zrejme vypukla, je navyše veľmi odľahlá lokalita.

Podľa dvojice vedcov prichádzajú ako prenášatelia do úvahy predovšetkým tri z celkového počtu 172 známych druhov kaloňov - Hypsignathus monstrosus, Epomops franqueti a Myonycteris torquata.
Kalone sú cicavce príbuzné netopierom, ktoré napriek veľkým rozmerom majú hmotnosť niekedy iba jeden kilogram a ktorých telo pripomína netopiere, hlava však skôr líšku.

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) už skôr informovala, že v západnej Afrike sa tieto zvieratá sušia alebo konzumujú v korenených polievkach. Organizácia Spojených národov už pred mesiacmi varovala pred poľovačkou na kalone a iné v divočine žijúce zvieratá, ako aj ich konzumáciou.

Bieda a zaostalosť v krajinách, ako sú aj tri postihnuté štáty - Guinea, Libéria a Sierra Leone, nútia tamojších ľudí čoraz častejšie loviť v lesoch, čím sa zvyšuje riziko infikovania sa priamo od zvierat, upozornili obaja vedci a dodali, že tak ebola, ako aj iné hemoragické horúčky sa v epidémiách neobjavujú náhodne, ale často v oblastiach, v ktorých sú ekonomika a verejné zdravotníctvo po desaťročiach občianskych vojen na dne.

Navyše tu takmer niet zdravotníckeho vybavenia a iného materiálu, ktorý by umožnil zabrániť šíreniu ochorenia, vrátane ochranných rukavíc, masiek, čistých injekčných ihiel či dezifenkčného materiálu. Tretím faktorom, ktorý zvýhodňuje práve tu vznik epidémii, je nedostatok koordinačných a kontrolných mechanizmov. Jeden z autorov práce Daniel Bausch navštívil v uplynulých mesiacoch tak Guineu, ako aj Sierru Leone, aby tam zisťoval príčiny vypuknutia epidémie.

WHO štartuje plán boja proti ebole za 100 miliónov dolárov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) štartuje plán boja za 100 miliónov dolárov proti "bezprecedentnej" epidémii eboly v západnej Afrike, keďže choroba už od februára usmrtila 729 ľudí z 1323 nakazených. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na dnešné oznámenie WHO.

Generálna riaditeľka WHO Margaret Chanová sa v piatok stretne s v guinejskej metropole Konakry s prezidentmi postihnutých západoafrických krajín.

"Rozsah nákazy eboly a neustále trvajúca hrozba, ktorú choroba predstavuje, si vyžadujú, aby WHO a Guinea, Libéria a Sierra Leone podnikli opatrenia na novej úrovni. To si žiada viac prostriedkov, domácich lekárskych expertíz, vyššiu regionálnu pripravenosť a koordináciu," povedala Chanová.

Nutne sú potrební klinickí lekári a zdravotné sestry, epidemiológovia aj logistici, dodala šéfka WHO.