Zomrel Ševardnadze, popredný predstaviteľ demokratizácie v bývalom ZSSR
Eduard Ševardnadze, posledný minister zahraničných vecí Sovietskeho zväzu za éry Michaila Gorbačova a dlhoročný prezident Gruzínska, zomrel vo veku 86 rokov v Tbilisi.
Oznámili to dnes ruské a gruzínske médiá, ktoré citovali jeho kanceláriu. Jeho osobná asistentka Marina Davitašviliová bez uvedenia podrobností povedala agentúre Reuters, že Ševardnadze zomrel po dlhej chorobe.
Posledný minister zahraničných vecí za éry Gorbačova a dlhoročný prezident Gruzínska
Eduard Amvrosijevič Ševardnadze sa narodil 25. januára 1928 v dedine Mamati v Lanchutskom okrese v Gruzínsku. Jeho otec, učiteľ, bol v roku 1937 odsúdený ako nepriateľ ľudu.
V osemnástich rokoch začal Ševardnadze pracovať v Komsomole, v dvadsiatich vstúpil do komunistickej strany a v roku 1951 absolvoval stranícku školu. Do roku 1961 pôsobil vo funkcii prvého tajomníka leninského Komsomolu Gruzínska. V tej dobe diaľkovo študoval históriu na Kutaiskom štátnom pedagogickom inštitúte.
Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia pracoval v aparáte strany a na ministerstve ochrany spoločenského poriadku ako prvý námestník. Vo veku 37 rokov sa stal gruzínskym ministrom vnútra. Túto funkciu vykonával až do roku 1972, keď sa stal prvým tajomníkom tbiliskej Komunistickej strany (KS) a krátko na to prvým tajomníkom KS Gruzínska.
V období od júla 1985 do januára 1991 bol ministrom zahraničných vecí Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Počas pôsobenia v tejto funkcii stál pri všetkých mierotvorných a odzbrojovacích rokovaniach vtedajšieho generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Michaila Gorbačova. V júli 1991 z komunistickej strany vystúpil.
V marci 1992 sa vrátil do Gruzínska a postavil sa na čelo Štátnej rady, novostanoveného zákonodarného a výkonného orgánu krajiny.
Dňa 11. októbra 1992 bol zvolený za gruzínskeho prezidenta a tento post si obhájil aj následne vo voľbách, ktoré sa konali v rokoch 1995 a 2000.
Za svoj cieľ vyhlásil presadzovanie demokracie a trhového hospodárstva. Zopakoval, že vynaloží úsilie o navrátenie Južného Osetska a Abcházska, ktoré sa odrhli od Gruzínska po rozpade ZSSR.
Na funkciu prezidenta Gruzínska rezignoval 23. novembra 2003. Dočasne ho vo funkcii hlavy štátu nahradila Nino Burdžanadzeová.
Eduard Amvrosijevič Ševardnadze získal mnoho ocenení, išlo predovšetkým o čestné doktoráty z amerických univerzít v Harwarde, Los Angeles, Bostne, Atlante, z talianskej univerzity v Trieste, z azerbajdžanskej univerzity v Baku atď. Medzi ďalšie jeho vyznamenania patrí napríklad cena Onassisa (Grécko, 1997), cena Izraelského inštitútu pre demokraciu (Izrael, 1997) či cena Emanuela Kanta (Nemecko, 1993).
Je autorom niekoľkých publikácii, vrátane monografie Moja voľba.
Aj po odchode z aktívneho politického života sa Ševardnadze zaujímal a vyjadroval sa k dianiu vo svete.