Škantárovci na ME vo vodnom slalome zlatí aj v hliadkach

Na ME vodných slalomárov vo Viedni sa nad Wasser arénou rozliehala slovenská hymna dovedna trikrát. Po sobotnom titule singlistu Alexandra Slafkovského v singloch sa zlatom ovenčili v nedeľu bratanci Ladislav a Peter Škantárovci v debloch.

Druhí skončili so stratou 0,21 sekundy Poliaci Piotr Szczepanski - Marcin Pochwala, tretí Slovinci Luka Bozic - Sašo Taljat, ktorí na slovenskú deblovku stratili 1,73 s. Záverečnú bodku udelili šampionátu zlatí deblisti v hliadkach, čo znamenalo, že Škantárovci si s dvoma zlatými užívali absolútny úspech. V celkovej medailovej bilancii Slovensko zvíťazilo so zbierkou 3-1-1, ďalšie poradie: 2. Česko 2-2-2, 3. Nemecko 2-1-1, 4. Francúzsko 1-1-2, 5. Slovinsko 1-0-1, 6. Španielsko 0-1-1 a Poľsko 0-1-1, 8. Rakúsko 0-1-0 a Veľká Británia 0-1-0, do bilancie sa nerátali výsledky hliadok ženských singlov pre nízky počet štartujúcich.

Ešte pred finále deblistov zažila kajakárka Jana Dukátová neobyčajnú situáciu. Vo finále jej padol na trať slnečníka v polovici trate pri bránke číslo 14, keď silný vietor ho odhodil do kanála. Tento moment výrazne Dukátovú ovplyvnil a nasledoval protest, jazdu po 15 minútach opakovala, no nezlepšila sa. Skončila až na 10. mieste, keď jej už chýbali sily. Ani Elena Kaliská nebola príliš spokojná s ôsmou priečkou, za zlatou Nemkou Ricardou Funkovou zaostala 3,86 sekundy.

Bratanci Škantárovci opäť ukázali, akú silu má aj naďalej škola vodného slalomu v slovenskom podaní. V semifinále všetko zo seba nedostali, no vo finále nabrala ich jazda dokonalý výraz. Už v cieli prejavovali obrovskú radosť, a to za nimi štartovali ešte tri lode. Ani jedna na nich nemala a Škantárovci mohli oslavovať svoje tretie individuálne zlato v kariére, po tituloch v Čunove 2010 a v Liptovskom Mikuláši 2007. Na trojnásobných olympijských víťazov bratov Hochschornerovcov zostalo nepopulárne 4. miesto, o bronz sa pripravili pri jednom dotyku bránky s dvojsekundovou penalizáciou.

Ladislav Škantár sa oddával radosti v predstihu, naplno si ju však užíval, až keď zasvietilo na veľkej tabuli konečné poradie finále. "Podaril sa tretí zlatý zásah na ME v našej kariére, sme šťastní, pretože predchádzajúci rok sme sa trochu trápili. V tejto sezóne sa nám jazdilo už dobre a teraz pri minimálnych rozdieloch nám vyšla finálová jazda bez nejakých chýb."

Pred Škantárovcami sa vynárajú ďalšie veľké ciele, na ktoré sa vo Viedni perfektne naladili. Ladislav: "Udržať úspešnosť aj na Svetových pohároch sa samozrejme pokúsime, chceme naďalej rozdávať radosť našim fanúšikom. V cieli sme sa z času radovali, aj keď ešte za nami štartovali tri lode, bol to z našej strany veľmi dobrý výkon. Naša štvrtá jazda na ME vychádzala už zo skúseností, odsledovali sme si, koľko treba zajazdiť, aby sme boli najlepší. Išli sme na doraz, s primeranou dávkou rizika."

Zadák v deblovke Peter Škantár hovoril aj o napätí v cieli. "Vedeli sme, že Poliaci zajazdili výborne, preto sme si povedali, že musíme ísť naplno a aj zariskovať. Pomohli nám diváci, na štarte sme ich veľmi vnímali, fanklub si zaslúži poďakovanie, diváci majú veľkú zásluhu na našich úspechoch."

K dokonalej jazde chýbalo možno jedno promile. Peter: "Menší problém vznikol, keď sa mi raz šmyklo pádlo, prejazd cez bránku nebol ideálny, stratili sme však nepatrne."

"Výborný výkon, najlepšia jazda celých pretekov, zaslúžené zlato, som veľmi spokojný," nešetril superlatívami Juraj Minčík, tréner zlatých Škantárovcov. "Bol som presvedčený, že máme na medailu, no je to vodný slalom, stať sa môže čokoľvek. Vo všetkých jazdách podávali chalani vyrovnané výkony, bolo to len o tom, či ťuknú, ale nie, ukázali čistú jazdu a vedel som, že medaila je v suchu. Keď prišli do cieľa, už podľa rýchleho času som veril, že nám neunikne zlato."

Peter, zadák deblovky Hochschornerovcov, vnímal 4. miesto ako realitu, ktorá nemusela byť. "Nešťastný moment pri tom mojom ťuku, bránka číslo osem je tesne pred prekážkou, zdvíhal som pádlo, aby som sa prekážke vyhol a zachytil som tyčku. Ani som si toho nebol vedomý, skôr som si myslel, že som zachytil pádlom umelú prekážku."

Jana Dukátová bola jedna z hrdiniek ME, aj keď jej meno nefigurovalo medzi medailistkami. "Prichádzala som k 14. bránke, zdalo sa mi, že tam niečo pláva, zistila, že slnečník, bránku som prešla aj napriek prekážke, no už som mala dve trestné sekundy. Ťažko sa mi medzi jazdami regenerovalo, navyše aj usporiadatelia neboli pripravení na túto situáciu, štartér ma hnal na dopingovku, hore druhý štartér nebol schopný nastaviť fotobunku, len slovne, bola to totálna improvizácia."

Od 14. bránky Jana Dukátová vedela, že pôjde opravnú jazdu. "Snažila som sa odpádlovať trať a opäť sa rýchlo nakoncentrovať. Nestačilo mi to, no v každom prípade to mohlo byť lepšie. Škoda prvej finálovej jazdy, odsýpala mi dobre, darili sa mi nájazdy, potom som sa v 13. bránke trochu zasekla, no a hneď po nej sa predo mnou objavil slnečník. Opravné jazdy sa niekedy idú, no na veľkých pretekoch je to rarita. Už som zachraňovala situáciu v Prahe na sveťáku po odopnutej špricke a vode, ktorá ma ťahala ku dnu, slnečník je však niečo iné. Vo Viedni mám už za sebou päť jázd, spolu s hliadkami ich na rovnakej trati bude šesť, a to je veľké číslo."

Róbert Orokocký, tréner Dukátovej, po tom, čo padol slnečník na trať, rozbehol sa podať protest. "Padnutý slnečník Janu vyradil z hry o medaily, vzhľadom na medzičasy, aké dovtedy mala. V druhej jazde sa už prejavovali od prvej bránky spomalené reakcie, bola unavená, mali ju pustiť na trať po finále deblistov. Pri proteste bolo dôležité, aby dostala možnosť opravy, pretože jury mohla rozhodnúť všelijako. Ja si nepamätám, že by sa niečo také v našom športe s plávajúcim slnečníkom prihodilo."

Mala som rezervy, trochu som sklamaná, takto okomentovala svoj výkon Elena Kaliská. "V semifinále som zajazdila dobre spodok, horšie koniec, vo finále som strácala najmä na protiprúdkach. Jana Dukátová doplatila na unavené nezregenerované svaly, bolo veľmi ťažké zvládnuť lepšie v tak krátkom čase ďalšiu jazdu. V tejto sezóne vynechám len jedny preteky Svetového pohára v Tacene, inak budem štartovať všade, vo Viedni som sa do nej len rozbehla."

Slovenskí deblisti v hliadkach v role vicemajstrov sveta jazdili v rovnakom zložení s Hochschornerovcami, Škantárovcami a s Kučerom - Bátikom. Na ME vlani v Krakove obsadili 4. miesto, teraz ich ozdobil titul a tým najlepším spôsobom zavŕšili účinkovanie slovenskej výpravy na 15. ME. Medzi siedmimi štartujúcimi ako jediní zajazdili čisto, čo ich vynieslo na zlatý stupienok.

Zlatý v hliadkach Tomáš Kučera mal konečne dôvod na úsmev. "Pohľad na tabuľu prináša iné pocity, po kvalifikácii sa aspoň niečo pre nás zlepšilo k lepšiemu. Mali sme veľkú individuálnu silu v dvoch lodiach, my sme sa snažili ju udržať. Zamerali sme sa na čistotu, to bolo rozhodujúce, napríklad Francúzi mali v tomto smolu."

Peter Škantár si užíval pocit absolútnej radosti z dvoch zlatých, individuálnej i v hliadkach. "V tíme sme išli koncentrovane s menším ichybičkami, neťukli sme, a to nám vynieslo prvé miesto. Francúzi doplatili na úplný záver a umožnili nám, aby sme si užili doplna zlatý sen, pripadá mi ako rozprávka."

Pavol Hochschorner trpel na bolesti v chrbta po zranení vo finálovej jazde jednotlivcov, v hliadkach ich v eufórii necítil, v cieli už musel potláčať prah bolesti. "Štvrté miesto v individuálnych pretekoch bolo celkom dobré, išli sme na lodi, s ktorou sme netrénovali, napriek tomu sme dosiahli celkom dobrý čas. Hliadky boli o kolektívnom výkone, je to pre nás akási menšia radosť, zábava po individuálnych pretekoch. O hojení rán môžeme trochu hovoriť, tímové zlato v debloch sa zrodilo po dlhšom čase a každá jedna medaila pre Slovensko poteší."