Na výskum fosílií použili vedci nápad Leonarda Da Vinciho
Francúzski paleontológovia pri skúmaní fosílii opereného dinosaura Archaeopteryxa použili dierkovú komoru. Nápad, ktorý po prvý raz načrtol Leonardo Da Vinci v roku 1485, im umožnil lepšie pochopiť anatómiu tohto pravekého živočícha.
Dierková komora funguje na princípe camery obscury, teda obraz sa cez dierku v schránke premieta na protiľahlú stenu. Keďže fosílie Archaeopteryxa boli priveľké nato, aby ich mohli vedci nasnímať röntgenovými lúčmi v synchrotrónovom urýchľovači častíc, rozhodli sa použiť dierkovú komoru. Vďaka nej pozostatky dokázali nasnímať pomocou úzkeho röntgenového lúča. "Lúč má hrúbku ľudského vlasu. Je však extrémne silný," uviedol Paul Tafforeau z European Synchrotron Radiation Facility (ESRF). "Keď prechádza skúmanou vzorkou, dochádza k jeho rozptylu. Rozptýlené lúče potom zachytáva dierková komora. My potom rekonštruujeme obrázky z nej," vysvetlil paleontológ. Výsledkom práce jeho tímu je kompletný sken kostry Archaeopteryxa v 3D formáte. Snímka pritom nezobrazuje len vonkajšie kosti, ale aj tie ukryté a taktiež perie. "Perie je omnoho viditeľnejšie ako pri pohľade na fosíliu. Ale to nie je všetko, pretože táto technika odhalila veľa o anatómii, ktorú nevidno pod povrchom," povedal Tafforeau.
Fosílie Archaeopteryxa prvýkrát objavili v roku 1861. Krátko po objavení ho označili za dôkaz Darwinovej evolučnej teórie. Odvtedy sa vedci zaujímajú, či Archaeopteryx žijúci pred 150 miliónmi rokov bol vták a či dokázal lietať. Do dnešných dní sa našlo iba 12 fosílií tohto dávneho opereného živočícha.