Senna už v detskom veku vnímal rachot motorov ako rajskú hudbu

Sennu odmalička zaujímal motoristický šport a v roku 1964, keď mal štyri roky, mu otec skonštruoval prvú motokáru. Ako dvanásťročný už vedel, že rachot motorov je pre neho "rajskou hudbou", uvádza Reuters. V roku 1977 sa stal juhoamerickým majstrom sveta v motokárach. V roku 1981 sa presťahoval do Anglicka, kde získal titul v britskom seriáli Formula  Ford 1600. Jeho úspechy v mladom veku neunikli pozornosti principálov F1 a koncom roka 1982 mu ponúkol šéf tímu McLaren Ron Dennis šancu debutovať.

V roku 1984 štartoval prvýkrát v seriáli MS s tímom Toleman TG183B na Veľkej cene Brazílie, no nedopadol slávne, keďže už v 8. kole musel z pretekov odstúpiť. Prvé body sa Sennovi podarilo získať počas Veľkej ceny Afriky v Kyalami v apríli 1984. V ďalšej sezóne "presedlal" do Lotusu. Jeho prestup sprevádzali komplikácie, podľa zmluvy s Tolemanom mal Senna za túto stajňu ešte rok jazdiť, nakoniec sa mu však podarilo zo zmluvy vykúpiť a prestup sa zrealizoval.

Lotus 97T poháňaný motorom Renault bol jedným z najlepších modelov tejto stajne a Senna jeho kvality dokázal patrične zúročiť. Prvé preteky na domácej trati v Brazílii síce nedokončil pre problémy s elektronikou, ale na druhej VC sezóny, ktorá sa išla v portugalskom Estorile, presvedčivo zvíťazil. Do konca sezóny sa mu podarilo vyhrať Veľkú cenu - GP Belgicka.

Prelomovým v kariére Sennu bol rok 1988. Po vypršaní zmluvy s Lotusom nastúpil do tímu McLaren a stal sa tímovým kolegom dvojnásobného majstra sveta Alaina Prosta. Vzťah medzi týmito dvoma jazdcami nebol idylický, sprevádzali ho dramatické incidenty pri pretekoch aj mimo nich. Počas r. 1988 vyhrala táto dvojica úctyhodných 15 zo 16 pretekov (z toho Senna 8 - pozn.) seriálu MS a Sennovi sa prvýkrát v kariére podarilo vyhrať celý šampionát.

V ďalšom roku pokračovali konkurenčné "trenice" medzi oboma jazdcami McLarenu. Ich vyrovnaný boj vyvrcholil počas predposlednej GP v japonskej Suzuke, kde majstrovský titul získal Prost. V jednej zo šikán sa Senna pokúsil o predbehnutie, počas ktorého sa zrazil s Prostom, ktorý však nelogicky zatočil k Sennovi smerom von z dráhy. Tento manéver bol veľmi riskantný a Senna zaň bol neskôr veľmi kritizovaný. Brazílčanovi sa síce podarilo prísť do depa, kde si nechal svoje vozidlo opraviť a opäť sa zaradil do pretekov, dokonca ich vyhral, neskôr ho však diskvalifikovali pre nedovolené skrátenie zákruty. Titul získal Prost.

Boj medzi týmito dvoma pretekármi neustal ani v nasledujúcom roku. Tímovým kolegom Sennu bol Rakúšan Gerhard Berger, ktorý sa stal na rozdiel od Prosta, jazdiaceho po novom za Ferrari, jeho blízkym priateľom. Šampionát nakoniec vyhral Senna pred Prostom. V roku 1991 bol Sennovým stajňovým kolegom opäť Berger. Prost zostal vo Ferrari, no najväčším konkurentom v boji o titul pre Sennu bol Brit Nigel Mansell jazdiaci za tím Williams. Senna napokon získal svoj tretí a posledný titul v F1.

Sezóna 1992 neprebiehala podľa Sennových predstáv, keď v rámci šampionátu skončil až na štvrtom mieste. Znechutenie a sklamanie z neschopnosti McLarenu súperiť s Williamsom sa tiež prejavilo na nerozhodnosti pri uzatváraní kontraktu na rok 1993. Počas predsezónnych testov nového vozidla McLarenu prišiel Senna k záveru, že motoru bude chýbať potrebný výkon. Odmietol preto podpísať zmluvu na celú sezónu, súhlasil však, že bude jazdiť postupne preteky za pretekmi za plat milión dolárov.

Sezóna nedopadla pre McLaren tak tragicky, ako to na začiatku vyzeralo. Sennovi sa celkom podaril úvod. V prvých pretekoch skončil druhý a v ďalších dvoch dokázal dokonca vyhrať. Aj prestížna GP Monaka sa nakoniec stala jeho korisťou. Senna dokonca viedol šampionát pred svojím hlavným sokom Alainom Prostom na Williamse, no napokon skončil na druhom mieste.

V roku 1994 nastúpil do tímu Williams, no nevyhral už ani jedny preteky. Počas GP San Marína v Imole tragicky havaroval a na následky tejto nehody 1. mája 1994 v bolonskej nemocnici zomrel. Senna je považovaný za jedného z najlepších pilotov všetkých čias. Medzi jazdcami F1 vyhral anketu o najlepšieho pretekára celej histórie efjednotky.

Kariéra Ayrtona Sennu v F1:
tímy: Toleman, Lotus, McLaren, Williams
počet štartov na VC: 162
víťazstvá: 41
pódiové umiestnenia: 80
pole position: 65
najrýchlejšie kolá: 19
body: 610
prvá VC: Brazília 1984
prvé víťazstvo: Portugalsko 1985
úspechy: 3x majster sveta (1988, 1990, 1991)

Čierny víkend má 20 rokov

Dňa 1. mája 1994 na okruhu pri talianskej Imole smrteľne havaroval Ayrton Senna, trojnásobný majster sveta pretekov Formula 1. Zhruba o 14.15 h stratil brazílsky pilot stajne Williams v siedmom kole Veľkej ceny San Marína v zákrute Tamburello kontrolu nad svojím monopostom a v plnej rýchlosti narazil do betónovej steny.

Aj keď mu bola okamžite poskytnutá prvá pomoc, o necelé štyri a pol hodiny neskôr v bolonskej nemocnici Maggiore zomrel. Pitva dokázala, že jazdca zabila časť závesu kolesa, ktorá rozdrvila jeho ochrannú prilbu. Podľa expertov nehodu spôsobila zlomená tyč riadenia a 34-ročný pretekár už v okamihu havárie nemohol s pomocou volantu svoje auto vôbec kontrolovať.

Sennova smrteľná nehoda dovŕšila "čierny víkend" na VC San Marína. Necelých 24 hodín predtým tragicky zahynul Roland Ratzenberger. Tridsaťjedenročný Rakúšan stratil na tréningu kontrolu nad svojím vozidlom Simtek-Ford a narazil do ochranného múra. Príčinou bol technický defekt na prednom spoileri.

Podujatie na okruhu v Imole sa začalo piatkovým tréningom, v ktorom mal zasa ťažkú nehodu jeho krajan Rubens Barrichello. Ráno pred osudnou jazdou zvolili Sennu ostatní piloti za svojho hovorcu, ktorí chceli spoločne s rešpektovaným Ayrtonom prinútiť organizátorov k vyššej bezpečnosti a zabrániť ďalším haváriám. Brazílčan bol rozhodnutý, že sa na štart nepostaví a pretekať nebude. S organizátormi však "nepohol" a na preteky napokon aj tak nastúpil...

V nedeľu 1. mája 1994 v siedmom kole pri nájazde do ľavotočivej zákruty Tamburello mu zlyhalo na jeho Williamse pravé predné koleso a v rýchlosti 314 km/h pokračoval rovno. V zlomku sekundy opustil dráhu, preletel úzkym trávnatým pásom aj tzv. únikovou zónou a v rýchlosti asi 220 km/h narazil do múru.
Hoci ho lekári umelo udržiavali pri živote, nedávali mu žiadnu šancu na prežitie. Podľa oznámenia primárky nemocnice Senna stratil veľa krvi a upadol do hlbokého bezvedomia. Primárka stanovila ako príčinu smrti poranenie mozgu. Pri odstraňovaní zdemolovaného monopostu vytiahli z kokpitu krvavú rakúsku vlajku, ktorú mal Senna pripravenú na uctenie Ratzenbergera.

Zosnulý lekár formuly 1 a významný neurochirurg profesor Sid Watkins bol v lekárskom vozidle a jedným z prvých, ktorí prišli na pomoc k postihnutému pilotovi. "Vyzeral pokojne. Zdvihol som mu očné viečka a na jeho zreničkách bolo zrejmé, že má rozsiahle zranenie mozgu. Vytiahli sme ho z kokpitu a položilo na zem," opisuje vo svojej knihe "Život na hrane". "Keď sme to urobili, tak si povzdychol a hoci bývam totálne agnostický, cítil som, ako jeho duša odišla."

Až Brazílčanova smrť prinútila šéfov Formuly 1 pracovať na väčšej bezpečnosti jazdcov. Od tejto tragickej nehody sa už podobný smutný prípad v „efjednotke“ nezopakoval. "Boh dlho držal ochrannú ruku nad Formulou 1, no po tomto víkendu ju dal preč," významne konštatoval Niki Lauda, jedna z najväčších postáv F1.