Bývalý eštebák vylúčil spoluprácu Babiša s ŠtB

Autor spisu dôverníka s krycím menom Bureš tvrdí, že Babiš o spise nič nevedel. Správu o získaní agenta Bureša, čo bolo údajné krycie meno Babiša, tento bývalý eštebák podpísal na naliehanie nadriadených príslušníkov ŠtB.

Spoluprácu súčasného ministra financií Českej republiky Andreja Babiša s bývalou ŠtB dnes na súde vylúčil bývalý príslušník ŠtB, ktorý sám vytvoril spis s krycím menom Bureš, vedený na Babiša. Bývalý príslušník ŠtB J. Š. ako svedok opisoval okolnosti vzniku spisu pred Okresným súdom Bratislava, ktorý rozhoduje o žalobe Babiša, že ho Ústav pamäti národa (ÚPN) neoprávnene eviduje ako agenta ŠtB. Podľa svedka Babiš nepodpísal spoluprácu s ŠtB. Prípad je odročený na 15. mája.

J. Š. podľa vlastných slov Babiša nepozná. Ako operatívec ŠtB v roku 1980 založil spis dôverníka s krycím menom Bureš, ktorý na Babiša viedol. „Tento spis som si založil, že v budúcnosti ho budem môcť využiť, ak to bude potrebné,“ povedal svedok J. Š. Informácie do spisu získal od vízových cudzincov. „K založeniu spisu dôverníka som nepotreboval nič, pán Babiš nemusel o ničom vedieť, ako ani nevedel,“ povedal. Dodal, že Babiša nekontaktoval. Na súde povedal, že koncom roku 1982 ho nadriadený v ŠtB požiadal, aby mu spis dôverníka predložil a po troch-štyroch týždňoch mu ho vrátil. Predložil mu však na podpis správu, že Bureš je získaný pre spoluprácu. J. Š. dnes na súde povedal, že správu najprv odmietol podpísať. No prišiel rozkaz ešte vyššieho náčelníka a už správu podpísal. Spis založil do trezoru a neskôr ho dal nadriadenému. Správa o naverbovaní Bureša podľa neho nie je pravdivá, „verbovka“ sa neuskutočnila. „Záväzok Babiša nikto nevidel, ani ja,“ vyhlásil. Na tieto okolnosti si tak dobre pamätá aj po rokoch preto, že postup v tomto prípade sa vymykal z bežného rámca, stalo sa to len raz. „Výnimočné bolo to, že mi dali podpísať niečo, pri čom som nebol,“ vysvetľoval.

Podobne aj druhý bývalý príslušník ŠtB F. H. dnes na súde vyhlásil, že nepozná Babiša. Práve F. H. ako príslušník komunistickej tajnej služby pritom mal v roku 1983 prevziať zväzok Bureš od svojho predchodcu. Dnes sa však k veci nevedel vôbec vyjadriť. „To sú roky, vyše tridsať rokov. Keďže som mal dve mozgové príhody, veľa vecí z toho predmetného obdobia si nespomínam,“ povedal F. H. sudkyni Okresného súdu Bratislava, ktorý rozhoduje o žalobe Babiša na Ústav pamäti národa za evidenciu spomínaného spisu. Ani meno Bureš svedkovi nič nehovorí.

Právny zástupca ÚPN dnes svedkovi ukazoval spis Bureš a pýtal sa ho, či je na ňom jeho podpis. „Nie som si istý, či je to môj podpis, to je sporné,“ povedal. Potom mu ukazoval aj iné spisy, odpovede boli obdobné – nič si nepamätá, nie je si istý, nepamätá si ani vlastných kolegov z ŠtB. Nepodrobí sa grafologickému skúmaniu jeho podpisu, lebo by ho to zaťažovalo. Svedok poznamenal, že najprv pracoval na odbore ekonomickej kriminality, odkiaľ sa dal pre zlý zdravotný stav preradiť na analytické oddelenie. Cez jeho ruky prešli tisíce spisov – podľa vlastných slov zabudol na tieto veci a aj chcel zabudnúť. Odmietol, že by viedol fiktívne dokumenty. Právnik ÚPN sa ho pýtal, že ak si nepamätáte kolegov, ako vie, že si nepamätá Babiša. „Keď som s ním neprišiel do styku, nemôžem si ho pamätať,“ odpovedal bývalý príslušník ŠtB. Pred výpoveďou ho podľa vlastných slov nikto nekontaktoval. Podľa Babišovho právnika výpoveď svedka dokazuje, že správy zaznamenané vo zväzkoch sú len opísané zo záznamov zo služobných ciest.

ÚPN dnes predložil ďalší dokument, ktorý zohnal - zväzok Ekron. Na minulom pojednávaní predložili zväzok Turek, kde je poznámka o agentovi s krycím menom Bureš. Podľa Babišovho právnika je nový dokument len pokračovaním spisu Turek, zápis nie je podpísaný „Len potvrdzuje, že tie správy sa odpisovali zo služobného hlásenia,“ povedal.

V januári prišiel na pojednávanie aj Babiš. „Je to proces o ničom, je jasné, že ten človek viedol zväzok na mňa bez toho, aby som o tom vedel,“ povedal vtedy novinárom Babiš. „My sme ako pracovníci zahraničného obchodu mali povinnosť písať záznamy z hovorov s cudzími partnermi, zápisy zo služobných ciest, toto všetko sa dávalo na zvláštny útvar, kde si samozrejme potom eštebáci uľahčovali prácu a chodili tam vypisovať nejaké veci. Od začiatku je to zmanipulované, nikdy som nič nepodpísal, nič som neurobil, mal som emigračky v rodine a vydierali ma a som na nejakom zozname. A dnes sa z toho robí kvázi politický proces,“ hovoril podnikateľ a politik Babiš.

Na januárovom pojednávaní vypovedal bývalý operatívny pracovník ŠtB, ktorý zväzok s menom Bureš mal v rukách a archivoval ho v roku 1988. Spis bol podľa tohto svedka vedený chaoticky, chýbali tam základné previerky, obsah nebol ani usporiadaný a množstvo dokumentov chýbalo. „Zhodnotil som, že nejde o vedomú spoluprácu a zväzok som uložil do archívu,“ uviedol na súde.

Súd si ako svedka vypočul aj bezpečnostného analytika Milana Žitného. Ten na úvod povedal, že mu asi mesiac pred českými parlamentnými voľbami zavolal Babiš s tým, či by sa pozrel na spomínaný zväzok. Žitný bol v minulosti v komisii pre lustračný zákon a asi 20 rokov sa venuje problematike ŠtB. „Dospel som k záveru, že zväzok bol síce vytvorený riadne, ale podľa môjho názoru išlo o nevedomú spoluprácu,“ povedal Žitný. Pre Babiša vypracoval k zväzku odborné vyjadrenie. Žitného na zväzku zarazilo napríklad to, že v ňom ŠtB hovorí o kvalitnej spolupráci s Burešom za obdobie, keď ho viedli ako dôverníka, no záznamy o takej spolupráci v spise neboli.

Právny zástupca ÚPN v januári na súde oznámil, že sa im v archívoch podarilo nájsť ďalšie dva zväzky – s názvami Turek a Bauer - v ktorých sa spomína meno Bureša. „Samozrejme, že Ústav pamäti národa nie je sudcom a to znamená, že našou úlohou nie je posúdiť, či pán Andrej Babiš bol evidovaný správne, teda objektívne v týchto spisoch, ale v prvom rade je našou povinnosťou predložiť všetky dôkazy, ktoré sa týkajú tohto sporu,“ povedal v januári predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Podľa jeho slov mnohí spochybňujú hodnovernosť dokumentov v ÚPN, čo je veľmi nebezpečný precedens z dôvodu, že ŠtB naozaj veľmi aktívne spolupracovala, perzekvovala obyvateľstvo a mnohí boli v Československu zastrašovaní. V ústave považujú za absurdné, že namiesto toho, aby ÚPN žaloval príslušníkov ŠtB za takú činnosť a perzekvovanie obyvateľstva, tak musia dokazovať hodnovernosť zväzkov.