Krymský autonómny parlament je bez právomocí
Ukrajinský parlament dočasne odobral právomoci krymskému autonómnemu parlamentu. Urobil tak iba pár hodín pred sporným referendom o odčlenení Krymu od Ukrajiny, ktoré považuje za nelegálne.
Krymskí Tatári chcú ostať pod Kyjevom
Komunita Tatárov na Kryme s napätím sleduje najnovší vývoj v tejto ruskou armádou okupovanej autonómnej republike. Zástupcovia Krymských Tatárov avizovali, že sa nedeľňajšieho plebiscitu o pripojení k Rusku nezúčastnia a jeho výsledky neuznajú. Doteraz sa komunita dôrazne vyslovovala proti ruskej vojenskej intervencii a za to, aby Krym zostal autonómnou súčasťou Ukrajiny.
V ostatných dňoch sa o zvrat vývoja pokúsil neformálny vodca krymskotatárskej komunity Mustafa Džemilev. Tento poslanec kyjevského parlamentu, ktorý bol od roku 1991 do roku 2013 predsedom Medžlisu - neformálneho parlamentu Krymských Tatárov - sa telefonicky zhováral s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. O potrebe zastavenia príprav referenda a neprípustnosti ruskej vojenskej prítomnosti na Kryme však Dželilev prezidenta Ruska nepresvedčil. Naopak, z úst najvyššieho ruského predstaviteľa počul slová o tom, že vystúpenie Ukrajiny zo Sovietskeho zväzu v roku 1991 prebehlo protiústavne.
"Uskutočnenie tohto krymského referenda, navyše za situácie trvajúcej okupácie – to je jednoducho nezmyselné zneuctenie základných demokratických princípov," uviedol v závere týždňa Džemilev po schôdzke s veľvyslancami členských krajín NATO. Krymský politik je presvedčený o tom, že za rusko-ukrajinskú konfrontáciu Moskva v budúcnosti draho zaplatí - rozpadom Ruskej federácie.
Život sedemdesiatročného Mustafu Džemileva, disidenta a politického väzňa, názorne ilustruje osudy Krymských Tatárov - od polovice 13. storočia dominantného krymského etnika a dnes – ruskou väčšinou trpenej menšiny.
Džemilev sa narodil na Kryme v roku 1943 a už ako šesťmesačné dieťa bol spolu s rodičmi v máji 1944 deportovaný do sovietskeho stredoázijského Uzbekistanu. Tento osud – ako kolektívny trest za spoluprácu Krymských Tatárov s okupačnou nemeckou mocou v rokoch 1941 až 1944 – z rozhodnutia sovietskeho diktátora Josifa Stalina postihol 220.000 Krymských Tatárov, ako aj 70-tisícovú menšinu Grékov. Do starej vlasti sa Džemilev vrátil v prvej vlne presídlencov v roku 1991. Krymskí Tatári pôvodne obývali najmä pobrežie polostrova, dnes však až tri štvrtiny z nich žijú mimo miest vo vnútrozemí. Súvisí to s tým, že repatrianti sa nedočkali reštitúcie majetku a usadzovali sa na voľnom území, spravidla tak, že pozemky zabrali.
Mustafa Džemilev bol v 60.-80. rokoch 20. storočia za protisovietsku činnosť šesťkrát súdne trestaný a za mrežami strávil 15 rokov. Patrí medzi tých sovietskych disidentov, ktorí odsúdili sovietsku okupáciu Československa v roku 1968. Svoje proukrajinské, proeurópske a proaliančné postoje Džemilev deklaruje dlhodobo. Rovnako kritizuje absenciu demokracie a imperialistické tendencie v Rusku.
"Pokiaľ si prajete, aby sa Krym pripojil k Rusku, my vám dobre rozumieme: máte tam príbuzných, nedávno ste sa odtiaľ prisťahovali a chcete byť spojení so svojou historickou vlasťou. Ľudsky vám rozumieme, veď aj my sme sa mnoho rokov usilovali o návrat domov. Ale my sme si vzali svoje kufre a pricestovali sme sem. Ani vám nikto nebráni zbaliť sa a vrátiť sa do vlasti. Ale aby ste sa k svojej historickej vlasti pripojili spolu s našou historickou vlasťou – to vám nedovolíme. V tomto sa s vami nikdy nezhodneme," vyhlásil Džemilev v jednom z rozhovorov už v polovici roku 2011.
Už vtedy predpovedal, že zo strany Ruska je možné očakávať rôzne "nemilé prekvapenia" v podobe podpory separatistických tendencií na Kryme. V roku 2008 ukrajinské úrady kvôli podpore ruského separatizmu na Kryme vyhostili z Ukrajiny niekoľkých ruských diplomatov. Džamilev podozrieval Rusko aj z toho, že malo prsty v podpore islamského extrémizmu v miestnej krymsko-tatárskej komunite.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 1897, z doby cárskeho Ruska, žilo na Kryme 194.000 Krymských Tatárov, ktorí predstavovali takmer 36 percent obyvateľov. Rusov tam v tej dobe žilo 181.000, čo predstavovalo zhruba 33 percent, a Ukrajincov necelých 65.000, teda 12 percent.
Po vysídlení neslovanských etník na konci 2. svetovej vojny, Moskvou riadenom ruskom osídľovaní a po vlne návratu Krymských Tatárov na začiatku 90. rokov 20. storočia prinieslo sčítanie obyvateľstva Krymu v roku 2001 tieto výsledky: 1,18 milióna obyvateľov (58 percent) sa prihlásilo k ruskej národnosti, 497.000 (24 percent) k ukrajinskej, 243.000 (12 percent) sa označilo za Krymských Tatárov a 29.000 (1,5 percenta) za Bielorusov.
Medžlis, neformálny parlament Krymských Tatárov, registruje vyše 100.000 príslušníkov tohto etnika v Uzbekistane, Kazachstane a Rusku, ktorí by sa do svojej historickej vlasti chceli vrátiť.
Politická dohoda s EÚ by mala byť podpísaná 21. marca
EÚ je pripravená podpísať politickú časť asociačnej zmluvy s Ukrajinou na summite 21. marca, uviedol v noci nadnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.
Spresnil, že sa na tom s prezidentom EÚ Hermanom Van Rompuy dohodli v telefonickom rozhovore.
Podpísanie politickej časti zmluvy sa uskutoční v rámci summitu. Dodal, že ekonomická časť zmluvy bude podpísaná tiež, ale v neskoršom termíne, pretože tomu musí predchádzať ešte séria dodatočných konzultácií. Cieľom týchto rokovaní je nájsť spôsob, ako predísť stratám v podnikoch orientovaných na Rusko.
Vo svojom vyhlásení Jaceňuk zdôraznil, že EÚ je pripravená posúdiť aj prijatie jednostranného opatrenia, na základe ktorého by sa ukrajinské výrobky dostali na trh členských štátov EÚ. Podľa Jaceňuka by tak ukrajinská ekonomika a podnikatelia získali dodatočných 400 miliónov dolárov.
Na ruských partnerov sa Jaceňuk opäť obrátil s prosbou vrátiť sa k rokovaniam a začať budovať "skutočne partnerské vzťahy". "Potrebujeme (s Ruskom) partnerské vzťahy a podali sme mu ruku. Rusko poslalo tanky, delostrelectvo a zbrane. Veríme, že táto dramatická kríza nie je v ukrajinsko-ruských vzťahoch, ale ide o krízu globálnej bezpečnosti vyvolanú ruskou agresiou, ktorá bude zastavená" dodal Jaceňuk.
Rusko obvinilo Ukrajinu z elektronického útoku na svoje družice
Rusko v noci na sobotu informovalo, že na západnej časti Ukrajiny zaregistrovalo pokus o elektronický útok na ruské družice určené na šírenie televízneho signálu.
Informovala o tom agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva spojov, ktoré uviedlo, že "každý, kto o niečom takom rozhodne, by sa mal zamyslieť aj nad dôsledkami".
Ako pripomína agentúra UNIAN, ukrajinská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie 11. marca požiadala poskytovateľov internetových služieb, aby do 19.00 h toho istého dňa prestali šíriť signál piatich ruských televízií: Vesti, Rossija 24, Prvý kanál, RTR Planeta a NTV - Mir.
V Charkove prišli o život dvaja ľudia
Iba deň pred krymským referendom zahynuli v noci nadnes pri konflikte vo východoukrajinskom Charkove dvaja ľudia a päť ďalších utrpelo zranenia. Podľa ukrajinských médií sú obeťami ukrajinskí aktivisti, informoval dnes Radiožurnál Českého rozhlasu.
Uviedol, že skupina údajne proruských aktivistov napadla kanceláriu, v ktorej sa zabarikádovali členovia ukrajinskej strany Pravý sektor a padlo niekoľko výstrelov.
Polícia už prípad vyšetruje.
Proruskí radikáli pripravujú na nedeľu v Charkove vlastné referendum, v ktorom sa chcú vysloviť za federalizáciu krajiny, dodal Český rozhlas.
Ukrajinský prezident obvinil z vyvolávania nepokojov Kremeľ
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dnes obvinil "agentov Kremľa" z vyvolávania smrtiacich násilností vo východoukrajinských mestách. Vyjadril sa v parlamente, zo svojho kresla jeho predsedu. Hovoril o troch mŕtvych pri dvoch incidentoch z tohto týždňa v Donecku a Charkove, informovala agentúra Reuters.
Citovala Turčynova, ktorý povedal opozičným poslancom: "Vy dobre viete rovnako ako my, kto organizuje masové protesty na východe Ukrajiny - sú to agenti Kremľa, ktorí ich organizujú a financujú, ktorí spôsobujú vraždenie ľudí."
Turčynov varoval pred rizikom ruskej invázie na východe Ukrajiny po moskovskej okupácii Krymského polostrova. Ukrajinskí predstavitelia vyzvali obyvateľov východu krajiny, aby nereagovali na provokácie, pretože Moskva by mohla využiť násilie voči etnickým Rusom ako zámienku pre inváziu.
Dočasný ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov informoval, že polícia zatkla asi 30 účastníkov bitky, ku ktorej došlo v noci nadnes v Charkove a v ktorej boli zabití dvaja muži vo veku 20 a 31 rokov. Obe strany použili strelné zbrane, zdôraznil Avakov.
Iba deň po zrážkach medzi demonštrantami podporujúcimi opačné tábory ukrajinského konfliktu v Donecku, minister Avakov a guvernér Charkova Igor Baluta obvinili ruských aktivistov z vyvolávania násilností a vyzvali ľudí, aby sa nenechali vyprovokovať k boju.
Minister povedal, že ľudia v mikrobuse úmyselne vyvolali spor so skupinou účastníkov proruskej demonštrácie a potom ušli. Proruskí demonštranti ich prenasledovali a našli mikrobus zaparkovaný pri budove, v ktorej majú kancelárie ukrajinské nacionalistické skupiny. Následne vypukli zrážky.
"Najatí provokatéri zo susednej krajiny profesionálne provokujú," citovala Avakova agentúra Reuters. Minister obvinil spojencov zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča z financovania nepokojov na východe Ukrajiny a povedal, že im pomáhajú "ruskí extrémisti". Na Facebooku vyzval Ukrajincov: "Nenechajte sa nimi manipulovať! Zastavte túto hystériu... Toto nie je hra hračkových vojakov - toto je skutočný konflikt a ide o skutočné ľudské životy."
V Moskve sa predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí zodpovedný za oblasť ľudských práv, Konstantin Dolgov, na Twitteri vyjadril, že v Charkove boli zatknutí "neofašistickí militanti". A vyzval na širšie opatrenia s cieľom "neutralizovať a potrestať vyčíňajúcich extrémistov".
Mestské orgány v Charkove následne zakázali plánované politické zhromaždenia, ktoré sa mali v meste uskutočniť počas tohto víkendu. Žiadosť mestských orgánov v Donecku o podobný zákaz však tamojší súd odmietol.