Pred 55 rokmi vypuklo v Tibete povstanie, ktoré Čína krvavo potlačila

Tibet je krajina v západnej Číne a nachádza sa na Tibetskej náhornej plošine, ktorá má priemernú nadmorskú výšku 5000 metrov. V Tibete leží väčšina pohoria Himaláje. V oblasti pramenia mnohé významné ázijské rieky: Jang-c'-ťiang, Indus, Mekong, Brahmaputra, Ganga. Hlavným mestom je Lhasa.

V období Tibetskej ríše v roku 842 n.l. dosiahol Tibet najväčší územný rozmach vo svojich dejinách. V priebehu 8. storočia bolo pôvodné animisticko-šamanistické náboženstvo, bön, vytlačené indickým budhizmom. Budhizmus prebral niektoré prvky pôvodného tibetského náboženstva, lokálne kulty, a vďaka tomu vznikla špecifická forma - tibetský budhizmus.

Náboženské rozpory viedli k zániku Tibetskej ríše, ktorá sa rozpadla na malé feudálne kniežatstvá. V priebehu 11. storočia sa sformovali významné tibetské budhistické sekty. Tibetský budhizmus sa stal oficiálnym náboženstvom aj čínskej časti Mongolskej ríše. So zánikom dynastie Jüan sa spojenectvo Mongolskej ríše s Čínou skončilo. V nasledujúcich storočiach neexistovala v Tibete centrálna moc.

V priebehu 13. a 14. storočia sa konštituovala nová budhistická sekta Gelugpa (Sekta žltých čapíc), ktorej zakladateľom bol reformátor Congkhapa. Duchovným vodcom sekty je dalajláma uctievaný ako prevtelenie bódhisattvu Avalókitéšvaru, druhým najvyšším hodnostárom sekty je pančenláma.

Mandžuská dynastia Čching začlenila väčšinu krajiny do provincií S'-čchuan, Kan-su a Čching-chaj. V roku 1792 vyslala dynastia Čching vojská do Tibetu a v roku 1793 bola podpísaná dohoda o začlenení Tibetu do Čínskej ríše. O moc sa delil dalajláma s čínskymi miestodržiteľmi.

Počas 19. storočia vplyv mandžuskej vlády v Tibete zoslabol a stúpal záujem Britov a Ruska o toto územie. Po založení Čínskej republiky v roku 1912 sa prejavili separatistické snahy podporované Britániou. V roku 1913 sa 13. dalajláma vrátil z exilu a vyhlásil nezávislosť Tibetu od Číny.

Čínska okupácia slobodného a nezávislého štátu Tibet sa začala roku 1949, keď armáda ČĽR porazila malú tibetskú armádu, obsadila krajinu a vnútila tibetskej vláde 17-bodovú zmluvu o mierovom oslobodení Tibetu. Dohodu o tzv. "mierovom oslobodení Tibetu" podpísali 23. mája 1951 a Tibet bol definitívne začlenený do Čínskej ľudovej republiky.

Ako odpoveď na vzrastajúce čínske represie a ničenie náboženských stavieb vypuklo 10. marca 1959 v Lhase povstanie. V tom istom roku po čínskej invázii do Tibetu spolu s približne 100.000 inými Tibeťanmi emigroval 14. dalajláma do susednej Indie, kde v štáte Himáčalpradéš v meste Dharmsala (Dharamšálá) vybudoval exilovú vládu Tibetu. Dňa 28. marca toho istého roku Čína vyhlásila rozpustenie tibetskej regionálnej vlády a vytvorenie autonómneho regiónu Tibet.

Jeho svätosť 14. dalajláma, vlastným menom Tändzin Gjamccho, sa narodil 6. júla 1935. Mnísi ho našli ako dvojročného a o päť rokov ho vybrali ako reinkarnáciu 13. dalajlámu a začali vychovávať k tomu, aby vládol. Pre Tibeťanov je dalajláma veľkým symbolom, polobohom, kráľom a pápežom dohromady.
Tibetská emigrácia na čele s dalajlámom spolu s domácou opozíciou sa ustavične usiluje o kultúrnu, národnostnú a politickú emancipáciu Tibetu. V marci 1989 opäť vypukli demonštrácie prívržencov nezávislosti, na ktoré Čína odpovedala vyhlásením výnimočného stavu. V roku 1989 ocenili 14. dalajlámu Nobelovou cenou za mier za nenásilnú formu úsilia o navrátenie nezávislosti Tibetu.

V apríli 1990 výnimočný stav zrušili, avšak porušovanie ľudských práv a budhizmu naďalej pokračovalo. Náboženský a politický tlak na Tibet sa prejavil aj v roku 1995 pri voľbe 11. pančenlámu. Dalajláma tradičným spôsobom vybral 14. mája 1995 nástupcu 10. pančenlámu, ktorý zomrel v roku 1989. Stal sa ním šesťročný chlapec Gendün Čhökji Ňima, narodený 24. marca 1989 v severotibetskom kraji Nagčhu.

Čína voľbu neuznala a zvolila menej tradičným spôsobom 29. novembra 1995 svojho kandidáta Gjalcchäna Norbua, narodeného 13. februára 1990 v rovnakom meste. K slávnostnej intronizácii došlo v sídelnom kláštore Tašilhünpo 8. decembra 1995.

Tibetský regionálny parlament uzákonil 19. januára 2009 nový sviatok, ktorý má pripomínať potlačenie protičínskeho povstania. Za uzákonenie tzv. "Dňa oslobodenia nevoľníkov" hlasovalo všetkých 382 poslancov regionálneho parlamentu, kontrolovaného komunistickou stranou.

Nový sviatok, ktorý vyvolal odmietavé reakcie obhajcov nezávislosti himalájskeho regiónu, sa oslavoval 28. marca 2009. Pamätný deň mal pripomínať "zrovnoprávnenie miliónov nevoľníkov a otrokov," ktorí pred polstoročím tvorili bežnú súčasť feudálnej buddhistickej spoločnosti.

Podľa čínskeho Pekingu žilo v Tibete približne milión nevoľníkov, čo predstavovalo až 90 percent miestneho obyvateľstva. Podľa protibetských aktivistov však nový sviatok prispel len k ďalšej eskalácii napätia medzi Číňanmi a Tibeťanmi.

Čína v himalájskom regióne hraničí s Indiou, Nepálom, Bhutánom a Mjanmarskom (bývalou Barmou). Tibeťania mnoho rokov prekračovali hranice, niektorí s oficiálnym povolením a niektorí kvôli štúdiu v budhistických kláštoroch, ktoré vedú mnísi v exile.