Čínska vláda si stanovila hospodárske ciele pre rok 2014

Ciele predstavil premiér Li Kche-čchiang na tohtoročnom zasadnutí čínskeho parlamentu, ktoré odštartovalo dnes. Li pred delegátmi snemu tiež uviedol, že fiškálny deficit krajiny by mal tento rok dosiahnuť 2,1 percenta HDP.

Premiér vo svojej úvodnej reči vyzdvihol doterajšie úspechy čínskej vlády v hospodárskej oblasti, avšak zároveň priznal, že jeho kabinet bude musieť tento rok pristúpiť k "bolestivých štrukturálnym zmenám", aby tak zabezpečil stabilný rast národného hospodárstva.

"Reformy sú najvyššou prioritou vlády pre tento rok," citovala premiéra agentúra Reuters. "Musíme nabrať odvahu a oslobodiť sa od duševných okov, aby sme tak prehĺbili reformné úsilie na všetkých frontoch."
Agentúra Reuters upozorňuje, že odhad rastu ekonomiky sa v tomto roku zhoduje s minuloročným predpokladom.

BBC dopĺňa, že skutočnosť, že Čína nepristúpila k zvýšeniu svojich hospodárskych mét, môže vzbudzovať pochybnosti, či to ázijský gigant myslí s hospodárskymi reformami skutočne vážne. Rast hrubého domáceho produktu druhej najsilnejšej ekonomiky na svete v roku 2013 dosiahol 7,7 percenta.

Čína meziročne zvýšila výdavky na armádu o 12 percent

Návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol predložený parlamentu, vyčleňuje pre rezort obrany 808 miliárd juanov (približne 96 miliárd eur). Li podľa agentúry DPA dodal, že nárast prichádza v súvislosti s ambíciou čínskej vlády, posilniť ozbrojené sily v čase boomu informačných technológií. Čína je preto pripravená naďalej zvyšovať bojový potenciál svojich ozbrojených zložiek, investovať do výskumu a vývoja špičkového vybavenia a zbraní.

Agentúra Reuters uvádza, že Čína zvyšuje objem financií určených pre svoju armádu o nemalé čiastky už takmer dve desaťročia. Tohtoročné prilepšenie je najvyšším od roku 2011, kedy medziročný nárast predstavoval 12,7 percenta. V roku 2013 došlo k navŕšeniu o 10,7 percenta a v roku 2012 o 11,2 percenta.

Dá sa predpokladať, že touto politikou si Čína snaží naplniť svoje vojenské ambície a potvrdiť globálne postavenie hlavne v oblasti Východočínskeho a Juhočínskeho mora, kde má krajina nevyjasnené teritoriálne spory s viacerými krajinami.

"Je to znepokojujúca správa pre susedov Číny, hlavne pre Japonsko," Reuters citovala nezávislého bezpečnostného analytika z austrálskeho Lowy Institute. Čína a Japonsko sa sporia o neobývané ostrovy vo Východočínskom mori, Japoncami nazývané Senkaku, v Číne známe ako Tiao-jü-tchaj. Okrem toho si Číňania robia nároky aj na takmer 90 percent Juhočínskeho mora, narážajúc tak na územné nároky Filipín, Vietnamu, Malajzie, Taiwanu či Bruneja.

Li v stredu hovoril k takmer 3000 delegátom na pravidelnom zasadaní čínskeho parlamentu, ktoré sa koná raz za rok. Tohtoročné stretnutie zákonodarcov sa začalo dnes a bude trvať deväť dní. Počas nich by sa delegáti snemu mali sústrediť na politiku štátu zameranú na udržateľný hospodársky rast, zníženie korupcie a riešenie problémov so znečistením ovzdušia.