Pred 120 rokmi sa narodil zakladateľ ČĽR Mao Ce-tung

Mao Ce-tungova Čínska ľudová republika (ČĽR), ako bola známa od svojho vzniku 1. októbra 1949, sa síce stratila za fasádami nových výstavných budov a za reklamnými štítmi zahraničných firiem, ale aj po smrti svojho zakladateľa sa stáva nostalgickým snom pre milióny Číňanov. Na prvý pohľad sa zdá, že dôkazy oddanosti Číňanov Mao Ce-tungovi sú dnes menej viditeľné - v skutočnosti sú však omnoho hlbšie.

Mao sa narodil 26. decembra 1893 v rodine stredného roľníka z provincie Chu-nan. Od roku 1911 sa zúčastňoval na revolučných bojoch. Absolvoval pedagogický ústav v Čchang-ša a v rokoch 1918-19 pracoval ako knihovník u Li Ta-čaa na Pekinskej univerzite, ktorého myšlienky ho hlboko ovplyvnili. V júni 1921 odišiel do Šanghaja, kde sa zúčastnil na založení komunistickej strany. Potom bol vyslaný do rodného Chu-nanu, aby tam vytvoril stranícku organizáciu. V tom čase bol už zástancom úplného rovnostárstva.

V roku 1927 viedol "povstanie jesennej úrody" v provincii Chu-nan. V rokoch 1928-34 vykonával vedúce funkcie v revolučnej základni Ťing-kang-šan, vrátane funkcie predsedu vlády oslobodených "sovietskych" oblastí. Od roku 1933 bol členom politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany (ÚV KS) Číny, v roku 1934 sa stal jedným z vodcov "Veľkého pochodu" do severnej Číny.

Od roku 1935 fakticky určoval politiku KS Číny, vrátane vojenskej. Počas protijaponskej vojny (1937-45) ďalej upevňoval svoje pozície na čele KS Číny a v roku 1945 sa stal jej predsedom. Aktívne sa zúčastnil na tretej občianskej vojne.

Po vzniku Čínskej ľudovej republiky 1. októbra 1949 bol v rokoch 1949-54 predsedom ústrednej ľudovej vlády a ihneď začal pozemkovú reformu - skonfiškoval všetku pôdu statkárov. Patril k hlavným aktérom kórejskej vojny (1950-53), ktorú pokladal za zápas medzi Východom a Západom a využil ju na posilnenie svojho režimu a pranierovanie "amerického imperializmu".

Po vojne sa v rokoch 1956-57 pokúsil získať dôveru čínskej inteligencie. Cieľom jeho politiky veľkého skoku bolo oživiť ekonomiku tak, aby v priebehu niekoľkých rokov Čína dosiahla úroveň najvyspelejších západných krajín.

V apríli 1959 sa vzdal funkcie predsedu vlády, na čela republiky sa vrátil v roku 1966 s heslom "kultúrna revolúcia".

V rokoch 1967-68 dal údajne vydať 350 miliónov výtlačkov tzv. Červenej knihy citátov predsedu Mao Ce-tunga. Z boja o nástupníctvo vyradil svojho žiaka Lin Piaa a na sklonku života presadzoval vlastnú (štvrtú) manželku Ťiang Čching a tzv. Gang štyroch (Ťiang Čching, Čang Čchun-čchiao, Wang Chung-wen a Jao Wen-jüan).

V roku 1972 prijal "taktickú nevyhnutnosť" zmierenia s "americkým imperializmom", avšak zo "strategického hľadiska" týmto krokom podľa vlastných slov pohŕdal.

Čínsky vodca Mao Ce-tung zomrel 9. septembra 1976.

Chyby Mao Ce-tunga sú prevážené jeho úspechmi, myslí si väčšina Číňanov

Väčšina Číňanov sa domnieva, že úspechy Mao Ce-tunga prevážia a sú významnejšie než chyby, ktorých sa dopustil počas 41 rokov, keď stál pri kormidle vládnucej komunistickej strany. Vyplýva to z výsledkov najnovšej štúdie, ktoré dnes uverejnili čínske štátne médiá a citovala z nich agentúra DPA.

Približne 85 percent zo vzorky 1045 dospelých respondentov pripúšťa, že úspechy Maa, ktorý zomrel v roku 1976, sú vážnejšie než jeho chyby, napísali noviny Global Times (Chuan-čchiou š'-pao).

Celoštátny denník, vychádzajúci pod hlavičkou oficiálnych novín Komunistickej strany Číny Žen-min ž'-pao, ďalej vysvetľuje, že prieskum sa konal tento týždeň v siedmich mestách buď otázkami telefonickými alebo on-line, a ukázal, že Mao sa teší podpore väčšinou u ľudí starších ako 50 rokov alebo s nižším vzdelaním.

Prieskum bol realizovaný v dňoch príprav na 120. výročie narodenia Mao Ce-tunga, ktoré pripadá na 26. decembra.

Takmer 90 percent opýtaných sa domnieva, že najväčším Maovým úspechom bolo "založenie nezávislej krajiny cestou revolúcie". Naopak, najväčšou chybou Mao Ce-tunga bola podľa zhruba 80 percent respondentov tzv. kultúrna revolúcia v rokoch 1966-76.