ĽS-HZDS je už bez Mečiara, dlhoročný predseda z nej vystúpil

Napriek uzneseniam snemu rozpracováva založenie novej strany, klame verejnosť, klame členov a v takomto spolku byť nemôžem," vysvetlil svoje rozhodnutie Mečiar, stanovisko poskytla agentúre SITA jeho asistentka Katarína Rosinová. Mečiar skončil v HZDS dnešným dňom, na odchod z HZSD uplatnil článok stanov strany, ktorý hovorí o vystúpení z nej.

Mečiar skončil v čele HZDS 7. septembra. Dovtedajšie vedenie vrátane expredsedu stratilo funkcie na začiatku republikového snemu strany, na ktorom personálna komisia, žiadna krajská ani okresná organizácia ani žiadny delegát nenavrhol nikoho za kandidáta na predsedu. Delegáti potom rozhodli, že ĽS-HZDS bude v nasledujúcom období bez predsedu a viesť ju bude republikové politické grémium, tvorené ôsmimi krajskými predsedami, europoslancom Sergejom Kozlíkom a doterajším ústredným tajomníkom Tiborom Cabajom. Grémium má stranu viesť do nasledujúceho snemu, ktorý sa má uskutočniť najneskôr o rok.

Podľa Kozlíka bol snem po vyše 20 rokoch prelomovým, skončila sa ním éra Mečiarovho predsedníctva, počas ktorej sa ĽS-HZDS dopracovalo z 38-percentnej voličskej podpory v roku 1992 k vlaňajšiemu necelému percentu. „Mečiarova zásluha o štát je nesporná, ale strana žila v tieni jeho osobnosti a my sa teraz musíme naučiť žiť bez neho. Máme istú prechodovú fázu, treba to predýchať, najneskôr do roka bude snem, ktorý urobí absolútnu zmenu stanov, odľahčí celý mechanizmus fungovania strany,“ uviedol v septembri Kozlík. Diskusia na sneme bola podľa Kozlíka rozsiahla a emotívna, návrh na zánik strany ani jej zlúčenie s inou však nepadol. Všetky krajské organizácie vyjadrili podporu pokračovaniu činnosti ĽS-HZDS. Snem vtedy schválil aj niektoré zmeny stanov. Medzi iným presunul právo ukončiť činnosť strany z všečlenskej schôdze na snem. „Naša strana mala v stanovách zakódovanú nerozpustnosť. Keď zmenu stanov zaregistruje ministerstvo vnútra, už sme rozpustná strana,“ podotkol Kozlík s tým, že všečlenskú schôdzu prakticky nebolo možné zvolať.

Do politického života vstúpil Vladimír Mečiar po novembri 1989. Bol ministrom vnútra a životného prostredia SR a súčasne bol za VPN poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR (1990 až 92). Na jar 1991 založil Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a po parlamentných voľbách v rokoch 1990, 1992 a 1994 sa stal predsedom vlády SR, dvakrát - v roku 1991 a 1994 - bol však z funkcie odvolaný. V parlamentných voľbách v roku 1998 bol Vladimír Mečiar zvolený za poslanca NR SR, no mandátu sa vzdal v prospech Ivana Lexu. V máji 1999 sa Mečiar uchádzal v prezidentských voľbách o post hlavy štátu ako kandidát HZDS. Umiestnil sa však na druhom mieste za Rudolfom Schusterom. V roku 2004 Mečiar opäť kandidoval na prezidenta, stal sa ním však jeho protikandidát Ivan Gašparovič.

V roku 2002 sa stal Vladimír Mečiar poslancom NR SR, ĽS-HZDS vtedy získala 19,5 percenta hlasov, no ostala v opozícii. Vo voľbách 2006 získala ĽS-HZDS 8,79 percenta hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície spolu so stranami Smer-SD a SNS. Vo voľbách do NR SR v roku 2010 sa do parlamentu ĽS-HZDS so 4,32 percenta získaných hlasov nedostala. V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 získalo HZDS-ĽS len 0,93 percenta hlasov. I keď Vladimír Mečiar ohlásil, že z funkcie odíde, neurobil tak.