UNESCO bude po fujare chrániť aj terchovskú muziku

Zápis prvku "Terchovská muzika", ktorý nominovala Slovenská republika, schválili na dnešnom 8. zasadnutí Medzivládneho výboru UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v Baku v Azerbajdžane, agentúru SITA o tom informovala Natália Mizereová z referátu styku s médiami Ministerstva kultúry (MK) SR. Na zasadnutí Slovensko reprezentovalo aj sedem muzikantov z Terchovej, ktorí viac ako 800 delegátom zo 100 krajín sveta predstavili krásu a jedinečnosť terchovskej muziky.

Prestížny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva obsahuje 257 prvkov. Je medzi nimi napríklad "Španielska jazdecká škola vo Viedni", či "Tradičná iránska medicína". Zapísanie do zoznamu znamená medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným ľudovým a tradičným prejavom, akými sú hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana. Slovensko má od roku 2005 v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO zapísaný prvok "Fujara a jej hudba". Na budúci rok by sa malo rozhodovať o zápise Radvanského jarmoka.

Popri spomínanom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko aj zápisy v ďalšom, vo svete viac známom - Zozname nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO. V zozname je zo Slovenska zapísaných päť kultúrnych pamiatok - historické mesto Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (zapísané v roku 1993); Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia (1993 a 2009), Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (1993); Historické jadro mesta Bardejov (2000) a Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (2008). Zo siedmich lokalít, ktoré doteraz schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva 21-členný Výbor svetového dedičstva, sú dve prírodné - Karpatské bukové pralesy, zapísané spolu s Ukrajinou a Poľskom v roku 2007, a jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (2000). "V súčasnosti sa na čakacej listine so žiadosťou o zapísanie do zoznamu UNESCO nachádza aj drevený oltár Majstra Pavla z Levoče, či Limes Romanus, pozostatky rímskych pevností na Slovensku alebo tokajská vinohradnícka oblasť," dodalo MK SR. Prehľad návrhov na zápis je dostupný na webstránke Pamiatkového úradu SR.

Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané pôvodné výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, jedinečné svojou architektúrou, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje vieru, kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Objekty navrhnuté na zápis posudzujú odborníci (ICOMOS), ktorí návrh porovnávajú s objektmi zapísanými, navrhnutými alebo nenavrhnutými podobného charakteru a pri výbere zohľadňujú aj možné ohrozenie a schopnosť ochrániť objekt v budúcnosti.

Predpokladom na uchádzanie sa o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO je zápis v národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva. Prvú výzvu na návrhy na zápis do slovenského zoznamu vyhlásilo ministerstvo kultúry v máji 2010.