Od zmeny režimu uplynulo už 24 rokov

Veľká spomienková akcia pri príležitosti 24. výročia nežnej revolúcie sa konala aj v historickej budove slovenského národného divadla

Čo November priniesol a prečo dnes nevyužívame jeho výdobytky?

Na 17. november 1939 a 1989 spomínali u našich západných susedov politici aj verejnosť.

17. november si pripomenuli aj recesisti v obci Dojč na Záhorí.

Keď ľudia pred 24 rokmi počas nežnej revolúcie žiadali zmenu, hovorili najmä o potrebe demokratického systému a slobodných voľbách, tvrdí politológ Michal Horský. Ako dodáva, hoci sa tieto požiadavky podarilo presadiť a dokonca ukotviť v ústave, dnes ich v plnej miere ani nevyužívame. "Všetci na námestiach kričali predovšetkým, že chceme slobodné voľby, koniec vlády jednej strany a potom celý rad čiastkových, parciálnych požiadaviek. Ale zo všetkého ja si najjasnejšie pamätám slobodné voľby a koniec vlády jednej strany, obnova demokracia," povedal politológ agentúre SITA. "Zásadné požiadavky ako obnova demokratického systému a slobodné voľby sme do tej miery obnovili aj ústavne zaručili, že v plnej miere ich odkaz dnes ani nikto nevyužíva, ale napriek tomu ich máme," dodal. Podľa Horského dodnes nie je naplnená jedna jedná požiadavka novembra 1989, a to odluka cirkvi od štátu. "V revolučných vzopätiach v našom aj v minulom storočí si účastníci budúcnosť idealizujú, nikdy sa nemôže naplniť," hovorí.

K Horskému sa pridáva aj politológ Miroslav Kusý. Hlavným ideálom nežnej revolúcie bolo podľa jeho slov zbaviť sa komunistickej moci, ktorá bola jediná, ktorá nerešpektovala žiadne pravidlá, pretože strana stála nad všetkým. "Takže prvý a základný predpoklad bolo zrušenie paragrafu ústavy o vedúcej úlohy strany, základný ideál bolo zrušiť to, čo tu je. Aká bude budúcnosť, to sme mali len veľmi nejasné predstavy," poznamenal Kusý. Ľudia na uliciach podľa politológa chceli obnovu demokratických princípov, ktoré môžu fungovať len v rámci kapitalizmu. "Myslím, že to, čo sme chceli dosiahnuť v tých základných princípoch, to sme dosiahli. Ako sa to formuje, aké sú jednotlivé režimy, tak to je druhá otázka," nazdáva sa Kusý. To, čo sa na Slovensku nepodarilo vytvoriť ani 24 rokov po revolúcii, je podľa Kusého občianska spoločnosť. "Silná občianska spoločnosť s mimovládnymi organizáciami, aktívnym občanom, ktorý pozná svoje práva a vie sa za ne biť, to všetko chýba," myslí si. Podľa Kusého to ukázali aj tohtoročné regionálne voľby. "Katastrofálne nízka účasť poukazuje na nezáujem občana o správu vecí verejných, to sa nám nepodarilo dosiahnuť," ukončil.

Pred 24 rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

Premiér Robert Fico si štátny sviatok pripomenul obedom so študentmi

Dnešný 17. november je treba vnímať ako deň študentov. Či už išlo o rok 1939 alebo o rok 1989, v oboch prípadoch študenti zohrali nenahraditeľnú úlohu. Vyhlásil to dnes predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v príhovore pred slávnostným obedom so 16 študentmi piatich vysokých škôl. Úrad vlády SR ich oslovil pri príležitosti dnešného štátneho sviatku – Dňa boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodného dňa študentstva. Ide o študentov, ktorí sa zúčastňovali projektu "S premiérom na cestách".

Podľa Ficových slov má 17. november dva veľké historické rozmery. "Prvý siaha do roku 1939, keď došlo najskôr 28. októbra k stretu medzi študentmi a Nemcami a k úmrtiu viacerých ľudí, vrátane študenta medicíny Univerzity Karlovej Jána Opletala. O niekoľko dní na to, 17. novembra, sa rozhodli študenti, že sa s ním dôstojne rozlúčia a vyprevadia ho na pohreb. Nasledoval brutálny zásah nemeckých jednotiek, bolo popravených niekoľko ľudí a viac ako tisíc študentov bolo odvlečených do koncentračného tábora," pripomínal históriu premiér. Ako pokračoval, v roku 1941 sa 17. novembra stretli študenti z 26 krajín s exilovou československou vládou a tento deň vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva.

"Potom prišiel 16. a 17. november 1989. Nepochybne boli rôzne pohnútky, prečo študenti išli do ulíc. Bol to najmä deň, ktorí si pripomínali ako medzinárodný deň študentstva, ale aj deň, keď sa v Európe šírili názory o slobode a ľudských právach. Viedlo to následne k obrovským spoločenským, ekonomickým a politickým zmenám," povedal Fico.

Na margo ďalšieho vývoja poznamenal, že od roku 1989 pretieklo veľmi veľa vody Dunajom a "s určitou mierou uspokojenia" konštatoval, že SR je dnes dôveryhodný hráč v rámci EÚ. "Sme stabilizovaní ekonomicky, finančne, sociálne, ale aj politicky. Určite stojí pred nami obrovské množstvo výziev, ale sme krajina, ktorá dosiahla najvyššiu možnú mieru integrácie," zdôraznil pred študentmi s tým, že SR sa vždy bude držať toho najsilnejšieho jadra v EÚ.

Počas obeda chce so študentmi hovoriť o kvalite štúdia, o otázkach prepojenia vysokoškolského vzdelania a potrieb praxe. "Často produkujeme vysokoškolákov, ktorí veľmi ťažko hľadajú uplatnenie v živote. Je to téma, ktorá ma zaujíma," povedal. Hovoriť chce aj o bývaní. "Je pre mňa ťažká predstava, že by som si ako 25-ročný človek mal zobrať hypotekárny úver na 30 rokov. My sme boli od týchto vecí v minulosti oslobodení, ale je to vaša realita a je našou povinnosťou o nej spoločne hovoriť," dodal.