Na Slovensko pricestoval bulharský prezident Plevneliev

Plevneliev: Bulharsko je plne pripravené na vstup do Schengenu

Bulharsko je podľa prezidenta Rosena Plevnelieva plne pripravené na vstup do Schengenu. "Už druhý rok zodpovedáme všetkým kritériám. Európska komisia (EK) veľakrát bola na kontrole a nie jeden raz písomne potvrdila, že sme pripravení chrániť schengenské hranice," zdôraznil na dnešnej tlačovej konferencii po stretnutí so slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom. Plevneliev je na dvojdňovej oficiálnej návšteve SR.

Ako pokračoval, jeho krajina disponuje poslednými najmodernejšími technológiami a robí si svoju prácu dobre. "Dúfame, že rozhodnutie padne čím skôr," konštatoval, pričom neočakáva, že by problém so sýrskymi utečencami mal vplyv na vstup Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru.

Krajina čelí v tomto roku silnej utečeneckej vlne zo Sýrie. Ich počet, najmä zo Sýrie, avšak aj z ďalších arabských krajín, prevýšil o 8000 osôb kapacity bulharských záchytných centier. Bulharské úrady predpokladajú, že do konca roka by toto číslo mohlo narásť na 11.000.

K rozhodnutiu o prijatí Rumunska a Bulharska do Schengenskej zóny nedôjde skôr ako v decembri tohto roku. Podľa pôvodných predpokladov mali obe balkánske krajiny vstúpiť do Schengenu v roku 2011. Ich ambície zlyhali na nekompromisnom postoji niektorých členských štátov EÚ, ktoré poukazujú na to, že ani Bukurešť, ani Sofia neuskutočnili dostatočný pokrok v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

Prijatie nových krajín do zóny má právo vetovať každý členský štát EÚ. Zatiaľ s ich vstupom nesúhlasí Francúzsko, Nemecko, ako aj Holandsko. Počkať si chcú na výsledky správy EK v rámci Mechanizmu spolupráce a overovania, ktorý je zameraný na pokrok v oblasti justície.

Slovensko poskytlo 100.000 eur pre sýrskych utečencov v Bulharsku

Prezident Bulharska Rosen Plevneliev, ktorý dnes v Bratislave začal svoju dvojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska, prevzal od slovenskej hlavy štátu Ivana Gašparoviča šek na 100-tisíc eur. Peniaze pôjdu na pomoc sýrskym utečencom, ktorí do Bulharska prichádzajú.

"Dnes som pánovi prezidentovi odovzdal kvázi šek na 100-tisíc eur. To ale neznamená, že je to posledná pomoc. My sme pripravení pomôcť aj materiálne," vyhlásil Gašparovič na spoločnej tlačovej besede v prezidentom Bulharska.

"Pomôcť krajinám, ktoré zasiahla vlna emigrantov, či už je to Bulharsko, Taliansko, Malta, Francúzsko, je povinnosťou celoúnijnou alebo dokonca celourópskou. Táto naša čiastka by mala podnietiť aj tie druhé krajiny, aby sa takto zachovali," dodal. Rosen Plevneliev za finančnú pomoc poďakoval, peniaze podľa neho dostane Bulharský Červený kríž.

"Vy, ako ozajstní priatelia Bulharska, ste dnes urobili ďalšie gesto, na ktoré nikdy nezabudneme," povedal. Plevneliev pripomenul, že už pred dvomi týždňami do Sofie prišla humanitárna pomoc zo Slovenska v hodnote 30-tisíc eur. Bulharom sme darovali poľné postele, matrace, prikrývky, príbory, taniere a kanistre na vodu.

"Táto pomoc je veľmi dôležitá, včasná a ďakujeme zo srdca," doplnil. Bulharsko v súčasnosti zápasí s nadmerným prílevom migrantov, pričom najmenej 60 percent z nich pochádza zo Sýrie. Tento rok prišlo do krajiny 8 800 utečencov, čo je oveľa viac ako ročná kapacita päťtisíc osôb. Utečenci prichádzajú do Bulharska ilegálne cez hranice s Tureckom a Gréckom.

Hlavy oboch štátov po spoločnom rokovaní tiež vyzdvihli vysokú úroveň vzťahov medi krajinami. "Vzťahy sú tradične na veľmi dobrej úrovni bez nejakých sporných otázok," poznamenal Gašparovič. Obrat v obchode medzi Bulharskom a Slovenskom bol podľa Gašparoviča v minulom roku 433 mil. eur. Potenciál na obchodnú výmenu je však podľa prezidenta veľmi veľký.

"Ten potenciál, kde by sme mohli rozšíriť spoluprácu, vidíme najmä u malých a stredných podnikov," ukončil. Plevneliev vyzdvihol aj intenzívny dialóg na politickej úrovni. "Dynamika vo vzťahoch je veľmi dobrá a potvrdením toho je, že aj v čase krízy obrat medzi oboma krajinami stúpa," uzavrel.

Profil Rosena Plevnelieva

Štyridsaťdeväťročný Plevneliev vyštudoval počítačové technológie na Technickej univerzite v Sofii. Kariéru začínal v miestnej stavebnej firme a neskôr si založil vlastnú developerskú spoločnosť. Do politiky vstúpil v júli 2009, keď ho premiér Bojko Borisov vymenoval za ministra pre regionálny rozvoj.

O dva roky neskôr sa stal prezidentským kandidátom Borisovovej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB). Svojho vtedajšieho socialistického kandidáta porazil v druhom kole priamej voľby tesne, so ziskom 52,6 percenta hlasov. Prezidentom sa stal v januári 2012, keď na čele krajiny nahradil Georgia Parvanova.

Plevneliev po nástupe do funkcie prezidenta prisľúbil podporu pravicovým reformám, presadzovanie udržateľnej energetickej politiky, ale tiež odvolanie bulharských veľvyslancov, ktorí sú podozriví z pôsobenia v komunistickej tajnej bezpečnosti.

Plevneliev je ženatý, má troch synov.