Jazykovedec možno rozlúštil najstarší nápis v hlaholike

Je presvedčený, že sa mu podarilo rozlúštiť nápis, nad ktorým si odborníci niekoľko rokov lámali hlavy. Podľa neho ide o Dávidov žalm Pane, k Tebe dušu pozdvihol som moju. Na plakete je okrem okrídlenej postavy vyrytých päť písmen: SVAVM. „Nevedel som sa dopracovať k tomu, že by to niečo znamenalo v latinke. Prišiel som na to, že znaky treba čítať ako hlaholskú abecedu. Keď som si ich prepísal do hlaholiky, vyšli mi z toho hlásky GVDVM,“ povedal pre agentúru SITA Žigo, ktorý pôsobí ako profesor na Katedre slovenského jazyka Univerzity Komenského v Bratislave.

Najprv sa domnieval, že nápis by mohol označovať nejaký letopočet. Potom však dospel k názoru, že by mohlo ísť o skratku a za jednotlivými písmenami stoja slová, podobne ako nápis INRI na kríži Ježiša Krista označuje Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum, čo znamená Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. Písmeno G Žigovi evokovalo slovo Gospodi, čiže Pane. „Asi pred rokom som pripravoval do tlače jednu pamiatku, kde sú prepísané staroslovienske texty súvisiace s cyrilometodskou misiou u nás a spomína sa tam veľa odpisov z 10. - 11. storočia. Na viacerých miestach sú vety, ktoré sa začítali slovom Gospodi,“ hovorí Žigo. Keď texty prechádzal vetu po vete, našiel zhodu. Skratka GVDVM sa zhodovala s vetou Gospodi, v tebě dušon vbzdvigb mojon, čo znamená Pane, k Tebe dušu pozdvihol som moju. Je to Dávidov žalm z Biblie, ktorý sa zachoval napríklad aj v Sinajskom žaltári, čo je písomná pamiatka z 11. storočia nájdená v ortodoxnom gréckom kláštore.

Bojnianske plakety sú výnimočné tým, že pochádzajú ešte z obdobia pred príchodom Cyrila a Metoda, ktorí k nám priniesli hlaholiku. Žigo však tvrdí, že nápis je napriek tomu v hlaholike. Nesúlad vysvetľuje tým, že bol na plaketu vyrytý až dodatočne. „Obrázky vznikli skôr a nápis je neskoršou vrstvou,“ myslí si Žigo. Názory odborníkov na túto tému sa však rôznia. Reštaurátor z Archeologického ústavu SAV v Nitre Marián Knoll z technologického hľadiska vylučuje, že by nápis vyryl neskôr iný rytec. Je presvedčený, že text vznikal súbežne s výrobou plakety. „Keby tam bol vyrytý až dodatočne, autor by poškodil vrchnú zlatú vrstvu. Meď koroduje na zeleno, táto korózna vrstva by za tie stáročia prerazila a musela by sa niekde na povrchu objaviť,“ skonštatoval Knoll. Zároveň poukázal na to, že kompozične a výtvarne je plaketa riešená tak, že autor si zrejme zámerne ponechal miesto na text.

Dva krátke nápisy na plaketách z Bojnej predstavujú najstaršie písomné pamiatky našich národných dejín. Doteraz publikovali svoje hypotézy ich významu len archeológovia Karol Pieta a Alexander Ruttkay. Zhodli sa na význame krátkeho nápisu na druhej plakete, ktorý je podľa nich úryvkom z latinského Credo in unum Deum, čo znamená Verím v jedného Boha. Tento nápis je jednoznačne v latinke. Pri druhom nápise si odborníci nie sú istí. Podľa Žiga ide o hlaholiku, no Pieta podotýka, že písmená s fazetami, teda malými trojuholníkmi na konci, existovali aj v latinskom písme. „Som veľmi rád, že sa okolo týchto vzácnych textov konečne rozvíja diskusia a názor profesora Žigu je novou podnetnou hypotézou. Jeho názor je potrebné konfrontovať s technologickými postupmi a určite sa k nemu musia vysloviť experti z viacerých vedných disciplín vrátane ďalších odborníkov na staré hlaholské texty,“ povedal vedúci archeologického výskumu v Bojnej Karol Pieta.