Starostovia bratislavských mestských častí sa postavili proti ropovodu

Zo 17 bratislavských samospráv dnes svoje NIE prišlo k Primaciálnemu palácu povedať osem starostov a jeden vicestarosta. "Bránili sme sa golfovému ihrisku, ktoré by mohlo znečistiť podzemné vody a rozhodne sme proti ropovodu, ktorý naozaj môže spôsobiť, že nám bude z kohútikov v budúcnosti tiecť hnedá voda," vyhlásila dnes starostka Čunova Gabriela Ferenčáková. "Nikto dosiaľ nevyargumentoval, ani vyargumentovať nemôže, načo vlastne Slovensko takýto projekt potrebuje," pripomenula zase starostka Starého Mesta Tatiana Rosová, podľa ktorej je projekt jednoznačne komerčným, vytvoreným v záujme konkrétnych skupín, aj to nie priamo zo Slovenska. "Každý Bratislavčan sa musí cítiť dotknutý. Akékoľvek križovanie cez Dunaj v takomto husto zastavanom a obývanom území je riziko pre celé mesto," vystríhala.

Ropovod by mohol na územie hlavného mesta vchádzať cez Vajnory. "Dostávame vodu zo Šamorína a Čunova. V prípade havárie sa to bude týkať všetkých obyvateľov Bratislavy, aj tých, cez ktorých územie ropovod priamo nejde," upozornil starosta mestskej časti Ján Mrva. Proti sa postavili aj starostovia Lamača, Jaroviec či Záhorskej Bystrice. Podľa radných sa majú hľadať náhradné riešenia alebo využiť tie, ktoré sú momentálne k dispozícii. "Do Slovnaftu sa môže dostať ropa z dvoch smerov, spätným chodom z ropovodu Družba alebo ropovodovom Adria. Nepotrebujeme ropovod Bratislava-Schwechat, je to riešenie pre Rakúsko, nie pre Slovensko," zdôraznila starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová. Pripomenula, že v roku 1971 počas ekologickej katastrofy prenikli ropné produkty zo Slovnaftu do podzemných vôd a tým sa zničila jedna z možností, ako sa v obci chránila pitná voda.
Mestskí poslanci vlani, keď sa hľadalo trasovanie cyklotrasy medzi Devínom a Karlovou Vsou, nepustili cyklistov na ostrov Sihoť. Pre starostku Devína Ľubicu Kolkovú je preto dnešná situácia paradoxom. "Zástupcovia mesta a odborná verejnosť vtedy presviedčala, aké by to bolo veľké riziko, lebo sú tam vodné zdroje. A zrazu tu máme aktivitu, kde sa má len kvôli ziskom istých spoločností riskovať zdroj pitnej vody, ktorá je nezaplatiteľná. To je absolútne neprijateľné," zdôraznila.

Z hľadiska dĺžky plánovanej trasy ropovodu je najviac dotknutou mestskou časťou v Bratislave Ružinov, vraví zástupca starostu Ján Buocik. "Trasa ropovodu má ísť v trase diaľnice, toto samotné je úplne absurdné, nakoľko pri súčasne platnej legislatíve nie je možné v ochrannom pásme diaľnice viesť čokoľvek, a už vôbec nie ropovod," povedal dnes svoje výhrady s tým, že trasovať ropovod menej ako 100 metrov od najbližších domov je nerozumné riešenie. "V katastrálnom území Ružinova je už aj Slovnaft, už teda s jednou vážnou hrozbou bojujeme," dodal.

Bratislavskí mestskí poslanci v júni odmietli, aby plánované ropovodné prepojenie viedlo cez takzvaný Mestský koridor. V uznesení, ktoré schválili, zároveň vyzvali vládu SR, aby upustila od tohto zámeru a zvážila trasovanie cez tzv. Karpatský koridor. Ministra hospodárstva Tomáša Malatinského (nominant Smeru-SD) chceli zároveň pozvať na rokovanie zastupiteľstva, aby informoval o aktuálnom stave prípravy ropovodu. V septembri nemohol prísť pre pracovné povinnosti, prisľúbil sa v októbri. Jeho hovorca Stanislav Jurikovič však potom vysvetľoval, že téma začala kulminovať ako predvolebná téma niektorých kandidátov do vyšších územných celkov. Plánovaná verejná aj odborná diskusia sa preto podľa jeho slov odkladá po voľbách.

Šéf kancelárie primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy vraví, že minister pravdepodobne nepríde na rokovanie ani v októbri, ale až v novembri po voľbách. "Mesto ale trvá na tom, aby minister prišiel na zastupiteľstvo, aj na tom, aby informoval o projekte na verejnej prezentácii. Bratislava žiadne ďalšie informácie nemá," reagoval pre TASR Andrassy.

Ak ministerstvo s mestom verejnú diskusiu nezorganizuje do konca mesiaca, občianske združenie Nie ropovodu, ktoré už dlhšie proti ropovodu bojuje, to chce urobiť samo v spolupráci so starostami mestských častí.