Azerbajdžan si volí prezidenta, Ajilev zrejme zvíťazí aj po tretíkrát
Azerbajdžanskí voliči rozhodujú vo voľbách o prezidentovi krajiny. Pozorovatelia očakávajú, že ich bez problémov vyhrá úradujúci prezident Ilham Alijev, ktorý tak tento úrad bude zastávať tretie päťročné funkčné obdobie.
V roku 2003 Alijev kandidoval z poverenia svojho otca Hejdara, ktorý v bývalej republike Sovietskeho zväzu vládol od roku 1993. V týchto voľbách získal 76 percent hlasov, v roku 2008 ho volilo 89 percent voličov. Obe hlasovania pritom sprevádzali podozrenia a obvinenia z potláčania opozície.
O najvyššiu funkciu sa v dnešných uchádza desať kandidátov. Najviac opozičných frakcií podporuje historika a Alijevovho veľkého kritika Džamila Hasanliho, ktorý by mal podľa odhadov získať 10-12 percent hlasov.
Predvolebnú kampaň opozičných kandidátov poznamenal nedostatok finančných prostriedkov, preto sa uchyľovali skôr k agitácii "od dverí k dverám", pričom však narážali na malý záujem voličov.
Agentúra RIA Novosti informovala, že Alijevova kampaň bola dobre zorganizovaná a mala veľmi dobré finančné krytie. Alijev počas kampane neobmedzil výkon prezidentskej funkcie, len do televíznych debát namiesto seba posielal vysokopostavených členov svojej strany, všimla si RIA.
Volebné miestnosti sa dnes otvorili o 08.00 h miestneho času a hlasovať možno do 19.00 h. Právo voliť má 5,14 milióna občanov krajiny. Možnosť hlasovať je aj na diplomatických zastupiteľstvách v 38 krajinách sveta, kde by malo podľa očakávaní odvoliť asi 12.000 voličov.
Konečné oficiálne výsledky volieb oznámi ústavný súd do 14 dní od dňa konania volieb. Tie sa v Azerbajdžane zvyčajne konajú vždy v tretiu októbrovú stredu. Tento rok sa však hlasovaniu posunulo o týždeň dopredu kvôli najvýznamnejšiemu moslimskému sviatku - kurban bajram (íd al-adhá, sviatok obetovania), ktorý pripadol práve na 16. októbra.
Ak ani jeden z kandidátov v prvom kole nezíska viac ako 50 percent hlasov, 20. októbra sa uskutoční druhé kolo prezidentských volieb.
Voľby v Azerbajdžane monitoruje 1300 zahraničných pozorovateľov, vyslaných Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európa (OBSE), Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ) a ďalšími organizáciami.
V súvislosti s voľbami platia v krajine sprísnené bezpečnostné opatrenia, ale v súlade so zákonom o voľbách príslušníci polície smú vstúpiť do blízkosti hlasovacích miestností len ako voliči.
Dominantným politickým problémom väčšinovo moslimského Azerbajdžanu je územný konflikt o Náhorný Karabach so susedným Arménskom.
Analytici upozorňujú, že vláda v Baku má v posledných rokoch dostatok zdrojov z vývozu ropy a plynu na to, aby sa mohla pripraviť na vojenskú operácie s cieľom získať územia, o ktoré Azerbajdžan prišiel vo vojne s arménskymi separatistami v rokoch 1988-91.
Okrem toho Európska komisia minulý týždeň uviedla, že vláda v Baku pokračuje v nátlaku na opozičných aktivistov, predstaviteľov občianskej spoločnosti a nezávislé médiá. Komisia upozornila na prípady zastrašovania, väznenia a vynášania rozsudkov bez rešpektovania medzinárodných noriem.