V Bratislave denne jazdí autom každý štvrtý človek
Autom denne jazdí 23 percent ľudí žijúcich v Bratislave a dochádzajúcich z okolia a aspoň raz týždenne auto využíva 55 percent. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu, ktorý na vzorke 800 respondentov žijúcich a zdržiavajúcich sa v hlavnom meste vypracovala spoločnosť GfK Slovakia pre Energetické centrum Bratislava.
Vlastným autom podľa prieskumu denne cestujú predovšetkým ľudia v produktívnom veku od 30 do 39 rokov. Hlavnými dôvodmi uprednostnenia auta pred inými formami dopravy sú väčší komfort a úspora času. V takmer troch štvrtinách áut jazdiacich po meste je však iba jeden, prípadne dvaja pasažieri. Tí, ktorí autom jazdia denne, cestujú sami dvakrát častejšie, vyplýva z prieskumu.
Voľné miesta by mohol obsadiť systém zdieľania jázd (tzv. car pooling). V aute by sa so svojimi známymi podľa výsledkov prieskumu zviezlo niečo viac ako 70 percent používateľov áut. Car pooling s neznámymi ľuďmi by však využívala iba štvrtina respondentov.
Dopravnú a parkovaciu situáciu v meste považuje za zlú až 77 percent ľudí žijúcich a zdržiavajúcich sa v Bratislave. Negatívnejší názor majú predovšetkým starší, cestujúci MHD a chodci, uvádza ďalej prieskum.
"Riešením, ktoré by zlepšilo dopravnú situáciu v Bratislave, by mohla byť určitá forma spoplatnenia používania osobného automobilu v meste, napríklad spoplatnenie vstupu do centra mesta či celoplošné spoplatnenie parkovania na verejných priestoroch," vraví Darina Dzurjaninová, manažérka projektu Udržateľná doprava v Bratislave. Viac ako polovica ľudí s tým však podľa prieskumu nesúhlasí. Pre motoristov je dôležitý najmä dostatok parkovacích miest v mieste bydliska a prijateľná cena parkovania. Väčšina sa preto prikláňa k zvýhodneniu rezidentov a zavedeniu rezidenčného parkovania na celom území mesta.
Napriek tomu, že 45 percent ľudí chodieva v hlavnom meste na vzdialenosti do pol hodiny pešo, chodci podľa prieskumu identifikujú viaceré bariéry, ktoré im bránia v pohybe. Sú nimi napríklad poškodené a nerovné chodníky, autá parkujúce na chodníkoch či nedávanie prednosti chodcom na priechodoch.
Na bicykli denne jazdia iba dve percentá opýtaných. "Na častejšie využívanie bicyklov by mohlo mať pozitívny vplyv hlavne zvýšenie bezpečnosti a zvýšenie počtu vyhradených cyklistických trás," tvrdí Dzurjaninová. Z tých, ktorých by zvýšenie bezpečnosti motivovalo k vyššiemu využívaniu bicykla, by sa takmer všetci cítili bezpečnejšie po zavedení oddelených cyklistických pruhov, uvádza prieskum.
Bratislavskú verejnú hromadnú dopravu (MHD) denne využíva 35 percent ľudí. Sú to najmä mladí ľudia vo veku 15 až 29 rokov (25 percent) a dôchodcovia vo veku nad 60 rokov (24 percent). MHD sa využíva predovšetkým na cestu do školy či práce (58 percent) a na príležitostné akcie (58 percent). "Hlavným dôvodom voľby hromadnej dopravy je úspora peňazí. Pre cestujúcich je najdôležitejšia čistota a komfort, presnosť a frekvencia spojov. Motoristov od využívania MHD odrádzajú preplnené autobusy a nedostatočný komfort," vyplýva z prieskumu.