Čaplovič vidí v jazyku stav spoločnosti
V týchto dňoch uplynie 170 rokov od kodifikácie spisovnej slovenčiny. V júli 1843 sa evanjelickí vzdelanci Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža stretli na fare v Hlbokom a položili tu základy takej podoby slovenského jazyka, v akej ho používame dodnes.
Tento ich čin tiež významnou mierou prispel k zjednoteniu dovtedy rozdeleného slovenského národného hnutia, hovorí minister školstva Dušan Čaplovič. Práve v jazyku sa odráža stav, rozmach aj úpadok spoločnosti, ktorá ho používa, píše sa v stanovisku Matice slovenskej.
Podľa ministra Čaploviča ide o významný medzník, ktorý si treba pripomínať, aby sa udržiaval v povedomí širokej verejnosti a inšpiroval najmä mladú generáciu. Bez rozvinutého jazyka nie je možné zveľaďovať kultúru a vzdelanosť národa, dodáva minister. "Práve preto navrhujeme posilniť hodinovú dotáciu slovenčiny v štátnom vzdelávacom programe, aby to materinské a zjednocujúce formovalo naše poznanie, úctu k tradícii, kultúre a dejinám. Pre nás by malo zostať prioritné to, aby sme ovládali jazyk, v ktorom dokážeme vyjadrovať svoje myšlienky a ciele, ako aj to, že v ňom vieme nachádzať spoločnú reč a prejavovať úctu k štátnemu jazyku, v ktorom uchovávame krásu slova, poznania a lásky k štátotvornému národu," skonštatoval Čaplovič.
Prvú podobu slovenského spisovného jazyka na základe kultúrnej západoslovenčiny kodifikoval Anton Bernolák. Popri kultúrnej západoslovenčine sa rozvíjala aj kultúrna stredoslovenčina. Práve o ňu sa oprel Ľudovít Štúr, ktorého kodifikácia znamenala dovŕšenie najdôležitejšej etapy pri formovaní spisovnej slovenčiny i Slovákov ako novodobého národa. Štúr považoval nový spisovný jazyk za najvhodnejší nástroj na povznesenie vzdelanosti a kultúrnosti širokých vrstiev spoločnosti, za základný predpoklad vytvárania modernej slovenskej spoločnosti a politických snáh štúrovského hnutia, vysvetľuje Matica slovenská.