Ahmadínežád považuje popieranie holokaustu za veľký úspech svojho pôsobenia v úrade

"Táto téma bola tabu, o ktorom nikomu na Západe nedovolili ani len počúvať," uviedol Ahmadínežád v prejave, v ktorom spätne hodnotil svoj čas v prezidentskom úrade. Dodal, že on mal dostatok odvahy, aby o tejto záležitosti začal hovoriť. "To zlomilo chrbtovú kosť západnému kapitalistickému režimu," vyhlásil.

Od prvého zvolenia za prezidenta v roku 2005 sa Ahmadínežád opakovane vyhrážal, že zničí Izrael, a holokaust označil za "rozprávku". Jeho výroky viedli k celosvetovej vlne kritiky a odsúdenia.

Počas systematického vyvražďovania v Európe v druhej svetovej vojne za nemeckého diktátora Adolfa Hitlera bolo zabitých približne šesť miliónov Židov. Popieranie holokaustu je dnes v Nemecku a ďalších krajinách protizákonné.

Novozvolený iránsky prezident Hasan Rúhání označil Ahmadínežádove protiizraelské výroky za "nenávistnú rétoriku", ktorá priviedla krajinu na pokraj vojny.

Ahmadínežád tiež povedal na oslave v Teheráne, zorganizovanej vládou na jeho počesť, že "meno Ahmadínežád je teraz populárne na celom svete". Je to nielen úspech iránskej zahraničnej politiky, ale zlepšilo to aj imidž Iránu, zdôraznil Ahmadínežád.

"Mal som dve misie: vybudovať Irán a zlepšiť svet," uviedol Ahmadínežád a dodal, že oba ciele boli "neodlučiteľné".

Počas Ahmadínežádových ôsmich rokov pri moci bol Irán izolovaný nielen od Západu, ale takisto od väčšiny susedných arabských krajín.

Jeho neústupčivá jadrová politika, ktorá podľa obáv iných vlád môže viesť až k výrobe jadrových zbraní, vyústila do finančných sankcií a do ekonomickej krízy. Tá sužuje Irán už vyše roka.

Všetci šiesti kandidáti v tohtoročných prezidentských voľbách, a zvlášť Rúhání, vyhlasovali počas kampane, že Ahmadínežádova politika bola priamou príčinou ekonomickej krízy v krajine.