Otvorili kauzu žaloby Harabina za vyjadrenie psychiatričky

Pred zrakom viacerých veľvyslancov a diplomatov dnes Okresný súd Bratislava IV otvoril prípad žaloby predsedu súdnej rady a najvyššieho súdu Štefana Harabina za výrok psychiatričky Renáty Papšovej, ktorá bola ošetrujúcou lekárkou dnes už nebohých sudcov Juraja Majchráka (spáchal samovraždu) a Marty Laukovej (mala vážne zdravotné problémy). Papšová sa zapojila 14. apríla 2012 do verejnej diskusie na podujatí Sudcovia o sudcoch. „Ako lekár môžem povedať, že niekedy sú choroby nákazlivé a naša justícia je chorá, ochorel Juraj Majchák, ochorela JUDr Lauková, ktorá takisto zomrela na tvrdú perzekúciu doktora Harabina,“ uviedla vtedy psychiatrička a výrok je teraz predmetom Harabinovej žaloby. Chce od nej vysúdiť 100-tisíc eur a ďalších 200-tisíc od RTVS - Slovenskej televízie, ktorá výrok zaznamenala a odvysielala v relácii Reportéri 28. mája 2012.

Na súd sa dnes prišiel pozrieť aj americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick, britská veľvyslankyňa Susannah Montgomery či pracovníci holandskej, dánskej a švajčiarskej ambasády. Naopak, v pojednávacej miestnosti nebol Harabin. „Klient je na služobnej ceste, ktorej termín sa už nedal zmeniť, nachádza sa v Čiernej Hore,“ povedala jeho právna zástupkyňa Elena Ľalíková. Tá na začiatku pojednávania navrhla zvážiť, či by nebolo vhodné vylúčiť verejnosť, keďže budú zverejňované citlivé informácie o Majchrákovi a Laukovej. Právnik Papšovej to nepodporil, vylúčenie verejnosti pripúšťa len na niektoré časti konania.

Ľalíková tvrdila, že žaloba jej klienta je odôvodnená. Vyjadrenie Papšovej označila za skutkové tvrdenie, ktoré je vnímané verejnosťou tak, akoby bol navrhovateľ, teda Harabin, zodpovedný za smrť Majchráka a Laukovej. „Každý laický divák môže dospieť len k tomuto záveru,“ vyhlásila Ľalíková. Tvrdenie pritom podľa nej nie je pravdivé, lebo psychiatrička vychádzala len z tvrdení a skutočností, ktoré jej opísali jej pacienti. „Teda vychádzala len z jednostranných tvrdení, ktoré neboli nikde overované,“ povedala právna zástupkyňa Harabina. Ten sa podľa právničky voči výroku musel brániť, lebo ho z rôznych strán oslovovali, že čo spôsobil týmto dvom sudcom, ktorí v dôsledkom jeho konania zomreli.

Iný názor na žalobu má obhajca psychiatričky Tomáš Kamenec. Jeho klientka podľa neho povedala hodnotiaci úsudok. „Toto konanie je podľa nášho názoru súbojom o charakter štátu. Je podstatné, či v demokratickej spoločnosti môže byť justícia a jej vrcholný predstaviteľ podrobená kritike,..., alebo táto kritika bude rezultovať v mimoriadne drakonickú sankciu uloženú súdom,“ povedal Kamenec. Jeho klientka má za to, že existuje značné množstvo právnych a vecných argumentov, ktoré umožňujú súdu túto vec vyriešiť v prospech slobody, slobodnej diskusie a v prospech budúcnosti tejto krajiny. „Navrhovateľ ani justícia ako taká nie je modlou, na ktorú majú občania zdola nekriticky pozerať,“ povedal Kamenec s tým, že ide o inštitúciu, ktorá je zriadená na ochranu práv práve tých, ktorí do jej rúk vložili moc rezultujúcu z ústavy.

Ak má psychiatrička ako osoba priemerne sa zaoberajúca spoločenským dianím a ošetrujúca lekárka dvoch sudcov dojem, že justícia je chorá, tak má podľa Kamenca právo tento názor prejaviť. „Ak na čele justície po dlhé roky je práve navrhovateľ (Harabin, pozn. SITA), nie je možné aby s takýmto vnímaním justície verejnosťou nebol viac či menej spájaný, viac, či menej personifikovaný,“ dodal. Vyjadrenie, ktoré je v žalobe, je podľa neho hodnotením psychiatričky, ktoré urobila na základe viac ako hodinovej diskusie, nemalo by sa vytrhávať z kontextu.

Psychiatrička nečakala, že jej výrok by mohol byť predmetom súdneho sporu a môže zaň čeliť žalobe. Hovorí, že spomínaná dvojica jej bývalých pacientov spomínala v rozhovoroch, ktoré spolu mali, aj Harabina. „Aj z jeho strany cítili veľký psychický tlak,“ povedala Papšová.

Právnik televízie Tomáš Bardalčík podobne ako Kamenec argumentoval, že v posudzovanom prípade nejde o skutkové tvrdenie, ale ide o hodnotiaci úsudok psychiatričky, ktorý bol prevzatý televíziou do relácie Reportéri. Poznamenal, že pravdivosť hodnotiacich úsudkov sa nedokazuje.

Harabinova právnička navrhovala súdu ďalšie dôkazy, napríklad vypočuť bývalú manželku Majchráka. Podľa Ľalíkovej by mohla vyvrátiť niektoré vyjadrenia Papšovej. Kamenec oponoval, že Majchrákovci spolu roky nežili. Okrem toho chcela Harabinova strana, aby si súd vyžiadal zdravotnú dokumentáciu Majchráka, aby sa zistilo, od kedy mal problémy. Papšová bola jeho lekárkou v rokoch 2008 až 2011, predtým sa o neho starali iní lekári. Kamenec poznamenal, že problémy mal od roku 2006, zdravotnú dokumentáciu podľa neho k prípadu netreba. Ďalším navrhovaným svedkom bol vtedajší predseda trestného kolégia NS SR Harald Stiffel, ktorý podľa Ľalíkovej najlepšie pozná plnenie pracovných povinností dr. Majchráka, jeho pracovné výkony. Kamenec upozornil, že v prípade inej žaloby Ľalíková zastupuje Stiffela.

Ľalíková na súde pripomenula, že jej klient sa stal znova predsedom najvyššieho súdu 23. júna 2009. Chronológia je podľa Harabinovej právnej zástupkyne nesporná - vidieť z nej, že sa pracovne stretli až po spomínanom dátume, keď už bol Majchrák liečený, 10. septembra 2009 sa stal práceneschopným a 2. augusta 2010 na vlastnú žiadosť prestal vykonávať funkciu sudcu. Podriadeným Harabina bol len krátko. Kamenec pripomenul, že sa stretli už aj pred tým, keď bol Harabin prvý raz predsedom a Majchrák podpredsedom NS SR.

Deň po Harabinovom menovaní došlo k prepusteniu údajného člena východoslovenskej zločineckej skupiny Jaroslava P. z väzby. Senát, v ktorom bol aj Majchrák, totiž zmeškal lehotu, v ktorej bolo treba rozhodnúť o prípadnom predĺžení väzby. Dvaja členovia senátu potom čelili disciplinárnemu návrhu zo strany Harabina. Podľa jeho právničky to bol absolútne štandardný postup. Kamenec dnes na súde hovoril o tom, že Majchrák, ktorý bol dlhoročný trestný sudca, bol rozhodnutím Harabina preradený na úsek správneho súdnictva.

Majchrák bol podľa Ľalíkovej ambiciózny sudca, niekoľko rokov zastával post podpredsedu NS SR a deväť mesiacov ho viedol, lebo nový predseda nebol zvolený. Bol aj prezidentom Združenia sudcov Slovenska. Keď sa stal šéfom NS SR Milan Karabin, mohol očakávať že sa stane podpredsedom súdu, ale nestalo sa tak. Podľa Ľalíkovej tento stav mohol zapríčiniť zhoršenie jeho psychickej choroby, ale určite to nebol pracovný postup Harabina voči nemu.

Na margo sudkyne Laukovej Harabinova právna zástupkyňa povedala, že tento sa s ňou nikdy osobne nestretol a nepozná ju. Poznal ju len sprostredkovane z písomností, ktoré boli predložené na súdnou radu o návrhu na zrušenie Laukovej príplatku k nemocenským dávkam. Návrh predložila predsedníčka súdu, kde pracovala. Právnička chcela, aby si súd vyžiadali prehľad, ako často bola Lauková práceneschopná a ako dlho zvyčajne trvala jej práceneschopnosť. Podľa jej slov to bývalo niekoľko mesiacov. Počas nich nebolo možné doručovať sudkyni písomnosti od zamestnávateľa, hoci mala uvedené dve adresy, nepreberala si zásielky, nedvíhala telefón. Právnička tvrdila, že Harabin na smrť Laukovej nemal žiadny vplyv, nepoznal ju a nebol jej nadriadený, tvrdenie je nepravdivé.