Juraj Herz si na Art Film Feste prevzal ocenenie Zlatá kamera

„Keď dostanete cenu za celoživotné dielo, tak sa hovorí, že vám už tlčú klince do rakvy a z toho nie som tak úplne šťastný,“ uviedol Herz na tlačovej konferencii v Trenčíne.

Režisér, ktorý stál za zrodom filmov Spalovač mrtvol (1968), Holky z Porcelánu (1974), Pasáž (1996), Upír z Feratu (1982), či Habermannov mlyn (2010) prezradil, že pri filmoch sa rád bojí. „Rád sa bojím už od detstva, ako malý chlapec som čítaval hororové rozprávky. Neboli to Dobšinského rozprávky, skôr príbehy o odseknutých rukách - tie ma priťahovali oveľa viac,“ priznal.

Laureát Zlatej kamery, pre ktorého si jeho otec vysníval kariéru poštára, sa do sveta filmu zahryzol už ako dieťa. „Bol som taký drzý, že ako desaťročný som sa svojmu priateľovi do pamätníka podpísal ako 'režisér a herec Juraj Herz',“ uviedol v Prahe žijúci rodák z Kežmarku. Juraj Herz však poštové zásielky dlho nenosil. Najprv vyštudoval bábkoherectvo na DAMU v Prahe, potom pôsobil ako herec a režisér v pražskom divadle Semafor a od roku 1961 ako pomocný režisér a neskôr i režisér na Barrandove. „Vtedy to ale nebol sen, iba taký vtip. Keď som bol na Barrandove a roky chodil okolo štúdií, tak som si hovoril: 'Čo chceš, veď sa ti to splnilo.' Bol som ešte roky a roky prekvapený, ako som sa tam dostal," zaspomínal si režisér.

Aj napriek tomu, že mnohí si ho spájajú najmä s horormi, Herz do filmu často prepašuje aj smiech. „Mám rád, keď je v každom filme humor. A pri horore tiež nesmie chýbať. Keď chýba, ľudia si ho nájdu. Nájdu si ho v každom filme a smejú sa na miestach, ktoré by režisér ani nechcel. Všade musí byť štipka humoru, inak to dopadne zle,“ uviedol režisér, ktorý filmy intenzívne prežíva. „Viem pri filme plakať a viem sa smiať aj tak, že už všetci v kine sa prestali smiať a ja možno ešte s nejakým 14-ročným chlapcom sa strašne smejeme ďalej. Od smiechu som už aj spadol zo stoličky,“ dodal Herz.

Ako poznamenal prezident Art Film Festu Milan Lasica, Juraj Herz by si možno okrem ocenenia Zlatá kamera zaslúžil aj Hercovu misiu. Herz si zahral vo filmoch ako Obchod na Korze (1965), Což takhle dát si špenát (1977) či Pacho, hybský zbojník (1975). V herectve však objavil malý háčik. „Pôvodne som chcel byť herec, potom aj herec a režisér, ale dostal som sa do Semaforu, kde som režíroval inscenáciu a bola premiéra a zabudol som text. Nepamätám si texty, nie je to starobou, ale skrátka mi vypadne text a herectvo preto nie je moja parketa,” uviedol Herz. S úlohami vo filme preto súhlasil len v prípadoch, že neobsahovali veľa textu na memorovanie.

V réžii je však ako doma a hoci nemá povesť prísneho režiséra, nebolo to vždy tak. „Čím som starší, tým som mäkší. Ale keď som začínal, bol som dosť prísny. A dokonca aj pri Čiernych barónoch som postavil do laty aj tých najväčších hercov a strašne som na nich kričal, pretože blbli. Niekedy sa to stane, že sa rozčúlim. Najposlušnejšími hercami sú však určite režiséri,“ dodal so smiechom držiteľ Slnka v sieti za celoživotný prínos slovenskej kinematografii, Ceny za mimoriadny prínos svetovej kinematografii na MFF Karlovy Vary a najnovšie i laureát Zlatej kamery z Art Film Festu.