Na Slovensku môžu byť v budúcnosti častejšie zemetrasenia
Slovensko môže byť v budúcnosti nestabilnou časťou Európy. Zemetrasenia, ktoré zatiaľ poznáme najmä z televízie, by sa mohli častejšie vyskytovať aj na našom území.
„Pri sledovaní a vyhodnocovaní pohybov zemského povrchu je nevyhnutná medzinárodná spolupráca, získané informácie musíme vnímať v globálnych súvislostiach a následne ich rešpektovať pri navrhovaní a prevádzkovaní veľkých stavebných diel ako sú jadrové či vodné elektrárne, priehrady, mosty, diaľnice, ale aj bytové domy,“ hovorí Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU, ktorý spolu so svojim tímom zastupuje Slovensko v rámci projektu CERGOP.
Vedci zároveň spúšťajú projekt Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska, v rámci ktorého zahusťujú sieť meracích bodov na našom území. V rámci CERGOP je od roku 1994 monitorovaných niekoľko desiatok bodov, v roku 2011 bolo do merania zapojených 83 bodov, v 13 krajinách Strednej Európy.
Ide o družicové stanice umiestnené na povrchu Zeme, z ktorých niektoré sú „permanentné“, teda sledujú zmeny 365 dní v roku. Niektoré sú „epochové“, teda merania na nich sa spúšťajú v presne určenom termíne, ktorý je záväzný pre všetky krajiny. Takéto meranie sa robí práve v týchto dňoch, od 16. do 22. júna.
Podobne ako v rámci CERGOP sa robia merania aj v zvyšných krajinách Európy a na iných kontinentoch. Výsledky meraní sa vyhodnocujú a na základe nich vedia odborníci povedať, aké zmeny sa dejú na povrchu celej Zeme. „Poľsko je napríklad veľmi stabilné, naopak, na území Slovenska tlačia na seba geologické bloky a môžeme očakávať, že sa na našom území budú častejšie vyskytovať zemetrasenia. Už dnes pozorujeme častejšie menšie zemetrasenia, aj preto sme sa rozhodli v rámci národného projektu rozšíriť sieť bodov, kde chceme monitorovať pohyby zemského povrchu,“ hovorí Mojzeš.
Merania v rámci národného projektu sa budú robiť na deviatich bodoch, niektoré sa zhodujú s európskym projektom: Partizánske, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Telgárt, Gánovce, Liesek, Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou. Banská Štiavnica pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať najmä z dôvodu včasného varovania. Tento bod už v minulosti geodeti sledovali, nezistili nijaké stopy aktivity sopky.
Lomnický štít je nevyhnutné sledovať, pretože merania v rámci európskeho projektu naznačujú, že pohorie Vysoké Tatry klesá. Posledné merania naznačujú, že pokles je asi 1 mm za rok, ale napríklad v obci pod Vysokými Tatrami v Gánovciach, je už pokles väčší - 2 mm za rok. To, či skutočne budeme mať nižšie Tatry, teda musia ešte potvrdiť merania v dlhodobejšom horizonte.
Klesá aj Východoslovenská nížina, čo tiež umožní sledovať nová meracia stanica. Naopak, okolie Banskej Bystrice stúpa, rovnako tak pohorie Karpaty. V Európe zase merania naznačujú rast v oblasti pohorí ako Alpy, alebo rast hôr v oblasti Vrancea vo východnom Rumunsku. Naopak, klesá Viedenská panva a tiež pobrežné oblasti južnej Európy.
V rámci projektu Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska, ktorý je financovaný hlavne zo štrukturálnych fondov, pričom STU sa podieľa piatimi percentami, pribudnú na univerzite jedinečné prístroje. Ide napríklad o absolútny gravimeter, ktorý umožní detekovať trendy vertikálnych pohybov na meraných bodoch.