So sociálnymi sieťami vedia pracovať takmer dve tretiny Slovákov

So sociálnymi sieťami na internete dokáže pracovať 63 percent Slovákov. V porovnaní s rokom 2011 stúpol podiel ľudí schopných pracovať s touto komunikačnou technológiou o päť percentuálnych bodov. Vyplýva to z celoslovenského výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý realizoval v marci tohto roka na vzorke 1079 respondentov starších ako 14 rokov.

"Celkový priemer nám takpovediac kazí 37 percent respondentov, ktorí prácu so sociálnymi sieťami vôbec nezvládajú. Naopak väčšina tých, ktorá túto technológiu ovláda, tvrdí, že im to ide veľmi dobre alebo bez väčších problémov," zhodnotil analytik IVO Marián Velšic.

V dvojročnej perspektíve sa zlepšila aj úroveň digitálnych zručností, teda ako dobre to Slovákom ide so sociálnymi sieťami. "Kým v roku 2011 by sme za ich využívanie dostali priemernú školskú známku 3,2, v roku 2013 by to bolo 2,9," spresnil Velšic.

Z výskumu vyplynulo, že podiel mužov a žien, ktorí zvládajú prácu so sociálnymi sieťami, je približne rovnaký (64 percent muži : 63 percent ženy), muži sú však v ich využívaní o čosi zručnejší. Dosiahli priemernú známku 2,8, kým ženy 3,0. Výraznejšie rozdiely analytici zistili medzi jednotlivými generáciami. Kým v tzv. generácii Millenials, teda tých, čo sa narodili po roku 1980, vie so sociálnymi sieťami pracovať až 95 percent, v generácii ich rodičov (tzv. Generation X) je takých už len 67 percent a v generácii ich starých rodičov (tzv. Baby Boomers) iba 27 percent. "Obdobné je to z hľadiska vzdelania. Zatiaľ čo medzi ľuďmi so základným vzdelaním dokáže so sociálnymi sieťami pracovať iba 55 percent, medzi úplne stredoškolsky vzdelanými je to už 69 percent a medzi vysokoškolsky vzdelanými až 88 percent respondentov," dodal analytik IVO.

Rozdielne schopnosti v práci s internetom majú aj ľudia z vidieka a z mesta. Spomedzi respondentov z vidieka s nimi dokáže pracovať 58 percent, v mestách až 68 percent opýtaných. Rozdiely sa prejavujú tiež v zručnostiach – vidiek by dostal priemernú známku 3,4 a mesto 2,7. "Čo sa týka krajov, relatívne najlepšie sú na tom Banskobystrický a Trenčiansky kraj, kde nachádzame najväčší podiel ľudí ovládajúcich túto technológiu. Na druhej strane, najlepšie zručnosti dosahujú obyvatelia z východu Slovenska," uviedol Velšic. Naopak, najhoršie dopadli obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja. Tam je najmenší podiel ovládajúcich sociálne siete i najslabšie zručnosti.

Výsledky IVO priniesol v rámci dlhodobého analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku. Aktivity momentálne zameriavajú na aktuálny fenomén internetu – sociálne siete.