V Iráne si volia nástupcu prezidenta Ahmadínežáda
Celý svet dnes bude pozorne sledovať prezidentské voľby v Iráne. Obyvatelia si budú vyberať nástupcu za prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý už ďalej kandidovať nemôže. Na výber majú 6 kandidátov.
V Iráne sa dnes začali voľby nástupcu prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na štátnu televíziu.
O prezidentskú funkciu sa uchádza šesť kandidátov. Medzi nimi aj umiernený duchovný Hasan Rúhání, bývalý hlavný vyjednávač na rokovaniach o iránskom jadrovom programe, ktorého kandidatúru podporili bývalí iránski prezidenti Akbar Hášimí Rafsandžání a Mohammad Chatámí.
Rúhání, ktorý odmieta Ahmadínežádov útočný štýl v zahraničnej politike, sa stal v posledných dňoch veľkým favoritom po tom, ako sa kandidatúry vzdal proreformný kandidát Mohammad Rezá Áref a ako jeho kandidatúru podporili obaja vplyvní exprezidenti.
Rúhání sa vo voľbách postaví proti štyrom konzervatívnym kandidátom a jednému prívržencovi "tvrdej línie". Celkovo sa o prezidentskú funkciu uchádzalo 686 ľudí. Rada strážcov napokon zaregistrovala len ôsmich z nich.
Podľa agentúry Reuters voľby pravdepodobne neprinesú zásadný obrat v problémových vzťahoch Iránu so Západom a susedmi v oblasti Perzského zálivu, avšak mohli by viesť k zjemneniu konfrontačného štýlu zosobneného odchádzajúcim prezidentom Ahmadínežádom.
Voľby budú prvými od roku 2009, keď dvaja proreformní kandidáti spochybnili znovuzvolenie Mahmúda Ahmadínežáda do funkcie, čo vyvolalo v krajine pouličné protesty a zrážky demonštrantov s bezpečnostnými zložkami. Obaja lídri opozície - Mír Hosejn Músaví a Mahdí Karrúbí - sú už dva roky v domácom väzení. Po sporných voľbách sa reformisti dostali v Iráne do úzadia a konzervatívni politici dominujú prakticky vo všetkých vplyvných úradoch.
Chameneí vyzýva Iráncov, aby prišli voliť
Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzval dnes Iráncov na vysokú účasť v prezidentských voľbách, lebo "v hre je osud krajiny". Súčasne odsúdil tvrdenia zo strany USA, že hlasovanie nebude spravodlivé.
Chameneí po tom, ako vhodil lístok do hlasovacej urny, v priamom televíznom vstupe zdôraznil, že je dôležité, aby sa každý volič na voľbách zúčastnil, lebo "osud krajiny je v ich rukách a šťastie krajiny závisí od nich".
Upozornil, že "nepriatelia sa snažia odradiť ľud Iránu, aby nešiel do volebných miestností". Zdôraznil, že Iránci prehliadli tieto zámery a budú sa riadiť vlastnými skúsenosťami.
Chameneí reagoval aj na nedávno vyjadrené pochybnosti Západu o dôveryhodnosti dnešných volieb. "Je nám to úplne jedno, že vy iránske voľby neakceptujete," zdôraznil.
Iránsky duchovný vodca tým reagoval na amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, ktorý koncom mája nastolil otázku dôveryhodnosti hlasovania - okrem iného aj v súvislosti s vyraďovaním kandidátov na úrad hlavy štátu - a obvinil Teherán z marenia prístupu občanov k internetu.
Účasť na voľbách prezidenta je v Teheráne vyššia, ako sa predpokladalo
Účasť na prezidentských voľbách v Iráne bola v prvých troch hodinách hlasovania v Teheráne vyššia ako sa očakávalo. Informovala agentúra DPA.
Doteraz odhlasovali už štyria zo šiestich kandidátov: umiernený duchovný Hasan Rúhání, bývalý veliteľ islamských revolučných gárd Mohsen Rezáí, bývalý minister zahraničných vecí Alí Akbar Velájatí i člen vlády bývalého prezidenta Akbara Hášemího Rafsandžáního Mohammad Gharazí.
Svoj hlas vo voľbách odovzdal aj najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý voličov vyzval, aby sa zúčastnili na voľbách a rozhodli o osude krajiny. S rovnakou výzvou sa na Iráncov pred niekoľkými dňami obrátil aj exprezident Rafsandžání, ktorého kandidatúru zamietla Rada strážcov ústavy.
Práve vyradenie niekoľkých proreformných a vplyvných kandidátov, vrátane Rafsandžáního, nahnevalo a odradilo mnohých progresívnych Iráncov od účasti vo voľbách.
V rozhovoroch so západnými médiami viacerí z nich uviedli, že keby kandidoval napríklad Rafsandžání, šli by voliť. Viacerí voliči vyhlásili, že najväčším problémom bežných ľudí v Iráne je, "ako nakŕmiť rodinu", voľby ich až tak netrápia. Na dôvažok, žiaden zo šiestich kandidátov, ktorí sa dnes uchádzajú o hlasy voličov, u nich nevyvoláva sympatie, ako to uviedol aj 31-ročný teheránsky taxikár.
Pozorovatelia očakávajú relatívne nízku účasť voličov - okolo 60 percent - najmä kvôli podozreniam, že voľby budú zmanipulované a ich výsledky sfalšované. Predpokladajú, že účasť ovplyvnia aj spomienky na potlačenie protestov po zmanipulovaných voľbách prezidenta z roku 2009, keď prišlo voliť 85 percent zaregistrovaných voličov.
Jeden hlas nič nezmení
Neúčasť na voľbách časť Iráncov - napríklad aj 56-ročný Mohsen - zdôvodňuje tým, že ich "hlas nič nezmení". Mohsen dodal, že keby kandidoval Rafsandžání alebo ďalší exprezident Mohammad Chatámí, šiel by hlasovať nielen on, ale aj celá jeho rodina.
Obaja exprezidenti sa tešia veľkej popularite u iránskej inteligencie a mládeže vďaka tomu, že sú zástancami "mäkšieho kurzu v politike", ktorého sa držali aj kým boli vo funkciách. Volič Morteza si tiež myslí, že jeho hlas môže v Iráne máločo zmeniť. Napriek tomu voliť pôjde, lebo nie je riešením "všetko nechať tak a problémami sa nezaoberať". "Bez ohľadu na všetky ťažkosti, mne sa v Iráne páči. Milujem túto krajinu a nemyslím si, že treba všetko nechať tak a odísť. Aj keď nevylučujem, že v niektorých prípadoch je to nutné".
Bývalá novinárka, ktorej agentúra RIA Novosti uvádza len iniciálky E.Š., uviedla, že ľudia "nevedia, ako a za koho hlasovať, keď ich všetci klamú". "Úrady si robia, čo sa im zachce. Na vidieku sa kupujú hlasy za vrece zemiakov," dodala bývalá novinárka, ktorej manžel sa nedávno vrátil z väzenia, kde si odpykával trest "len za podozrenie zo spolupráce so zahraničnou tajnou službou".
Profily kandidátov