V Bratislave sa skončil summit prezidentov

Privítanie vstupu Chorvátska do Európskej únie a dôraz na podporu rastu v Európe. S dôrazom na tieto témy sa v Bratislave skončil stredoeurópsky summit prezidentov. 20 hláv štátov sa zhodlo, že je potrebné v Európe rozhýbať ekonomiku.

Gašparovič: Ľudia musia rozumieť tomu, čo robia politici

K pokrízovej obnove hospodárskeho rastu treba pristupovať tak, aby občania čo najskôr pocítili jeho pozitívne dosahy. Tlmočil prezident SR Ivan Gašparovič výsledky rokovaní 20 prezidentov na 18. stredoeurópskom summite v Bratislave.

"Na úrovni EÚ prijímame rôzne opatrenia na podporu rastu zamestnanosti a prehlbovania integrácie. Nesmieme však podceniť a zabudnúť na prehlbovanie sociálnych rozdielov v našich spoločnostiach, kde dochádza k výraznejšej príjmovej polarizácii," uviedol Gašparovič. Dodal, že na prekonanie krízy treba dosiahnuť sociálny konsenzus. "Ľudia musia rozumieť tomu, čo robia politici," zdôraznil slovenský prezident.
Prezidenti podľa Gašparoviča súhlasili s tým, že treba podporiť zamestnanosť, osobitne mladých ľudí a aktívnu politiku na trhoch práce. "Všetci účastníci sa zhodli na potrebe dynamického pokračovania procesu rozširovania. Integrácia by mala zostať dostatočne atraktívna pre kandidátske a ašpirantské krajiny," dodal slovenský prezident.

Prezidenti ocenili účasť Kosova a Srbska

Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer ocenil, že kosovský a srbský najvyšší predstavitelia Atifete Jahjagová a Tomislav Nikolič spolu hovorili a počúvali sa. "Je to dobrý krok vpred. Ďakujeme, že ste to umožnili, je to základ pre ďalší vývoj," adresoval hostiteľovi Ivanovi Gašparovičovi na tlačovej konferencii.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite pripomenula, že EÚ je otvorená voči každému a víta každého, kto sa chce stať jej členom a je pripravený na integráciu a splniť si svoje domáce úlohy.

"Za najdôležitejšie považujem to, že sa na summite podarilo naplniť požiadavky všetkých účastníkov s prihliadnutím na otázku Kosova," zhodnotil rumunský najvyšší predstaviteľ Traian Basescu. Reagoval tak na fakt, že niektoré zo zúčastnených krajín, medzi nimi aj Rumunsko a Slovensko, Kosovo stále neuznávajú. Ako dodal, v prípade nesplnenia týchto podmienok by tu dnes nebola prítomná dvadsiatka štátnikov. Podľa neho to je prejavom ich politickej múdrosti.

V rokovacej sále neboli štátne vlajky ani znaky zúčastnených štátov, prítomní boli označení menami, a nie funkciou. Keďže niektoré štáty Kosovo neuznávajú, Jahjagová v ich ponímaní nie je prezidentkou.