Brusel vyšetruje slovenský podvod s fotovoltikou
Bruselská protikorupčná jednotka OLAF vyšetruje na Slovensku nový škandál. Ten smeruje k východoslovenskému projektu fotovoltickej elektrárne Malá Domaša. Informoval o tom dnes denník Hospodárske noviny.
Na výstavbu tejto slnečnej elektrárne dostala v roku 2009 bratislavská firma Gestus Investments z eurofondov dotáciu 1,2 milióna eur. A práve tieto peniaze si v súčasnosti Brusel nárokuje späť. Dôvod? Firma mala pri výstavbe dotovanej z európskych peňazí uprednostniť jedného vopred vybraného dodávateľa.
V správe, ktorú majú HN k dispozícii, to tvrdí Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF. "Spoločnosť tým porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a nezabezpečila hospodársku súťaž."
Firma síce zverejnila oznámenie o súťaži na dodávku komponentov na svojej webovej stránke, ešte predtým však dala podľa úradu podmienky vybraným dodávateľom. Spoločnosť vtedy zastupovala Adriana Šklíbová. Tá však na otázky nereagovala s tým, že už nie je konateľkou firmy. V súčasnosti Gestus Investments vlastnia Holanďania a Česi. S konateľom firmy Petrom Noskom sa HN nepodarilo skontaktovať.
OLAF už Slovensku odporučil, aby vymáhalo peniaze späť. Ministerstvo hospodárstva SR preto prípad preveruje. Ak sa skutočne preukážu pochybenia, bude peniaze z eurofondov vymáhať a následne ich vráti Bruselu.
Ako priznal aj projektový manažér Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Marek Harviš, o špekulantoch vo fotovoltike sa hovorilo v zákulisí už dlhšie. "Takéto firmy robia zlé meno celému odvetviu," reagoval s tým, že organizácia sa od podobných spoločností dištancuje.
Firma pritom využila priaznivé podmienky na slnečný biznis v roku 2009. Štát vtedy cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nastavil výkupné ceny takto vyrobenej elektriny na 8-násobne vyššiu úroveň než bola bežná trhová hodnota.
Bruselskí úradníci okrem porušenia zásady rovnakého zaobchádzania však upozornili aj na ďalší problém – ministerstvo pri výzve na čerpanie eurofondov na podporu nevyžadovalo od žiadateľov žiadne predchádzajúce skúsenosti v energetike. Ministerstvo pred ukončením vyšetrovania nechcelo reagovať na to, či boli podmienky v poriadku alebo nie.
Podozrivú eseročku pritom kúpili v auguste 2011 holandská spoločnosť Ballo B.V. a česká firma Nornagest SE. Konateľom sa stal Peter Nosko. Nosko nebol ani pri kontrole bruselských úradníkov vo firme v novembri 2011. Šklíbová vtedy tvrdila, že je v zahraničí.