ROZHOVOR: Čo sa deje s telom, keď je príliš horúco? Lekár radí, ako sa chrániť
Slovensko posledné dni opäť bičujú vysoké teploty. Dni sú horúce a dusné, úľava neprichádza ani počas noci, ktoré bývajú veľmi teplé. Vysoké teploty neprospievajú ani ľudskému organizmu. Nebezpečné je priame slnečné žiarenie aj dehydratácia. Čo sa v takomto počasí deje s ľudským telom? Pýtali sme sa neurológa Šimona Janoviča.
Dehydratácia je v tomto teple veľmi nebezpečná. Koľko litrov vody by ma človek denne vypiť?
To je, samozrejme, veľmi individuálne. V súčasnosti existujú rôzne kalkulačky, ktoré si ľudia môžu vyhľadať a sú založené na princípe že na jeden kilogram telesnej hmoty by mal človek vypiť približne 30 až 35 mililitrov tekutín denne. V prípade dospelého človeka, ktorý ma 80 kilogramov, sa bavíme o 2,4 až 2,8 litroch tekutín za deň. Ale ak ide napríklad o maratónskeho bežca, je to oveľa viac.
Myslím si, že veľakrát nám telo vie samo povedať, že sa máme napiť (čo už ale zároveň predstavuje známku určitej dehydratácie). To je rozdiel medzi nami a malými deťmi a staršími ľuďmi, ktorí patria medzi rizikové skupiny. V dnešnom svete mobilných technológií už existujú aj aplikácie, ktoré nám posielajú notifikácie o tom, kedy by sme sa mali napiť. Príde mi to trošku scestné, ale ak to splní účel, treba to využiť.
Čo robiť v prípade úpalu? Aké sú jeho príznaky?
Úpal je šokový stav, pri ktorom sa telesná teplota tela zvýši nad 40,5 °C v dôsledku vonkajších faktorov. V prípade, že takáto telesná teplota trvá dlhšie, dochádza k zlyhaniu termoregulačných mechanizmov s rizikom život ohrozujúcich stavov. Inak povedané, telo môže dostať hypovolemický šok (srdce nie je schopné pumpovať dostatok krvi do tela - pozn. red.) alebo môže nastať až opuch mozgu.
V prípade úpalu je vhodné ochladiť telo čo najskôr, presunúť sa do chladnejšej miestnosti, vypiť dostatok tekutín, prípadne ochladiť sa sprchou, nie však úplne ľadovou, aby si človek nespôsobil viac škody ako úžitku. Medzi najčastejšie príznaky patria celková slabosť, únava, závraty a bolesti hlavy s horúčkou.
Veľmi častá je aj alergia na teplo. Ako sa prejavuje a ako s ňou bojovať?
Samotná alergia na teplo nie je veľmi častá. Je skôr prejavom iných faktorov, ktoré teplo spôsobuje v podobe množenia skutočných alergénov, čiže látok, ktoré vyvolávajú v tele abnormálnu imunitnú reakciu - ide o rôzne peľe či trávy.
Existuju rôzne formy "alergií" na teplo, medzi ktoré napríklad patrí takzvaná teplotná urtikária, pri ktorej telo nadmerne produkuje histamín. Ten vedie k dilatácii (rozšíreniu - pozn. red.) ciev a k prejavom, ako sú začervenanie alebo svrbenie pokožky.
Aký vplyv má na naše telo priame slnečné žiarenie? Ako sa chrániť čo najefektívnejšie?
Priame slnečné žiarenie má ako pozitívne, tak aj negatívne účinky. Pozitívne účinky predstavuje nezastupiteľná úloha v tvorbe vitamínu D, ktorý je potrebný pre resorpciu vápnika, zdravie kostí, no má aj významnú úlohu v imunitnom systéme. Naopak nadmerné pôsobenie slnečného žiarenia môže viesť k ľudovo povedané spáleniu. Spôsobuje nepríjemnú bolesť a začervenanie pokožky, ale najmä zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože.
V neposlednom rade pôsobenie priameho slnečného žiarenia bez použitia ochranných krémov vedie aj k predčastnému starnutiu pokožky. Najefektívnejším spôsobom ochrany sú opaľovacie krémy s dostatočným UV faktorom a vyhýbanie sa priamemu slnečnému žiareniu najmä v okolí obeda.