Bojisko nie je pre každého. Ukrajine chýbajú vojaci, nie všetci muži sa hrdinsky hrnú na front
Rusko vo februári minulého roka podniklo inváziu na Ukrajinu. Z bežných občanov sa tak zo dňa na deň stali vojaci, ktorí bránia svoju krajinu. U našich východných susedov však ostáva mnoho mužov, ktorí sa frontu vyhýbajú.
Skorumpovaný systém
Spôsob, akým Kyjev povoláva mužov, je kritizovaný pre skorumpovanosť. Prezident Volodymyr Zelenskyj prepustil všetkých regionálnych vedúcich odvodov na Ukrajine po rozsiahlych obvineniach voči dôstojníkom vrátane prijímania úplatkov a zastrašovania.
Jeden z veliteľov vojenských odvodov v Odese bol dokonca nedávno obvinený z nákupu áut a nehnuteľností na južnom pobreží Španielska za milióny dolárov. Dôstojník popiera, že by o tom vedel. Predstavitelia obrany pre anglický portál uviedli, že údajné priestupky sú "hanebné a neprijateľné".
Mobilizácia
Mobilizácia je dôvodom, prečo väčšina mužov mladších ako 60 rokov nemôže opustiť Ukrajinu. Tisíce sa z krajiny snažia ujsť, väčšinou cez Karpaty do Rumunska. Tým, ktorí zostanú, no snažia sa vyhnúť odvodu, pomáhajú masové skupinové čety. Na Telegrame si vymieňajú informácie o miestach, kde hliadkujú príslušníci odvodového oddelenia. Četové skupiny existujú pre rôzne regióny a mestá v celej krajine, pričom niektoré majú aj viac ako 100-tisíc členov.
Dôstojníkov v týchto skupinách prezývajú "olivovci“, a to kvôli farbe ich uniforiem. Ľuďom, ktorých stretnú, zvyčajne odovzdávajú oznámenia, v ktorých im prikazujú zaregistrovať sa v náborových centrách. Podľa niektorých správ však došlo aj k prípadom, keď niektorých z nich odviedli priamo z miesta, a to bez možnosti vrátiť sa domov.
Ukrajinské ministerstvo obrany vyzýva ľudí, aby svoje údaje aktualizovali v národnej databáze, a tvrdí, že ak budú povolaní, budú poslaní na vhodné miesto. Existujú však tvrdenia, že policajti používajú tvrdé alebo zastrašujúce taktiky. Objavujú sa aj správy o brancoch, ktorí sa ocitli v prvej línii len po mesiaci výcviku.
Je v poriadku mať strach
Zdá sa, že úrady chcú obnoviť dôveru ukrajinských mužov. "Je v poriadku mať strach," znie slogan ich najnovšej informačnej kampane. Snaží sa nájsť paralely medzi strachom z detstva a dnešnými obavami.
V opustenom letnom tábore v Kyjeve sa civilisti v prípade potreby trénujú v kladení odporu ruským vojakom. Hliadkujú na cestách pred tým, ako inštruktor zakričí: "Druhá skupina! Granát!" Muži a ženy sa rýchlo vrhajú na zem. Ich pušky nie sú pravé, ale je tu nádej, že niektorí účastníci sa prihlásia na skutočný výcvik.
Dvadsaťdvaročný študent Anton sa už rozhodol. "Keď sa začala vojna, nebol som pripravený dať sa odviesť," hovorí počas prestávky od váľania sa v tráve. "Teraz sa musím pripraviť na to, že v budúcnosti pôjdem do vojny."
Anton si nemyslí, že je dobré, aby sa ľudia vyhýbali odvodu, ale chápe, prečo niekto nechce bojovať. Redaktor BBC sa ho spýtal, či sa bojí prípadného odvodu do armády. "Samozrejme," odpovedal. "Každý sa bojí. Ale ak sa situácia ešte zhorší, v žiadnom prípade nebudem sedieť tu v Kyjeve," vyhlásil.
Ukrajina sa vzoprela všetkým očakávaniam, čo sa týka obrany proti ruskej invázii. Moskva bola nútená presunúť pozornosť z obsadenia celej krajiny na snahu udržať sa na jej pätine.
Ukrajina však musí vykonať vlastnú rekalibráciu. Nielen v súvislosti s vlastnou protiofenzívou, ktorá napreduje pomalšie, ako mnohí dúfali, ale aj s tým, ako motivuje svojich občanov k boju. Je nepopierateľnou potrebou, ale aj nepríjemnou pravdou, že bojisko nie je pre každého.