FOTO: Zahraniční robotníci sa začali ozývať. Neľudské podmienky v Katare pri príprave MS
Prešlo už vyše polroka od konca majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa konali na Blízkom východe, konkrétne v Katare. Šampionát poznačili mnohé kauzy, od korupcie až po rôzne národné zákony, ktoré obmedzovali ženy, LGBTI komunity ľudí či pitie alkoholu. Napriek tomu to bol rekordne ziskový šampionát, keď sa na vrchol dostala Argentína na čele s Lionelom Messim. Počas výstavby všemožnej infraštruktúry však zahynulo najmenej 6 500 robotníkov. Tí, čo sa dostali naspäť domov, sa začali ozývať a opisovať, aké podmienky ich v krajine bohatej na ropu čakali.
Zahraniční robotníci sa začali ozývať. Neľudské podmienky v Katare pri príprave MS
Nečakané zatknutie
Kamal (portál CNN zmenil mená nepálskych pracovníkov, aby ich ochránila pred neželanou odvetou) je jedným z mnohých migrujúcich pracovníkov, ktorí chcú svetu povedať o svojich skúsenostiach v Katare.
Stál pred obchodom s ďalšími migrujúcimi pracovníkmi, ktorí skončili ďalší vyčerpávajúci pracovný deň, keď jeho a niekoľko ďalších tento rok v auguste zatkli. Dvadsaťštyriročný muž tvrdí, že ho posadili do vozidla a týždeň ho držali v katarskom väzení, ktorého miesto ani meno nepozná. "Keď ma zatkli, nemohol som povedať nič, ani jediné slovo, bol som vystrašený," povedal pre CNN Sport doma v južnom Nepále, kde od deportácie pracuje na farme.
Kamal povedal, že mu ešte nevyplatili bonus 7-tisíc katarských rijálov (približne 1 757 eur), na ktorý má nárok od svojich predchádzajúcich zamestnávateľov, a ani poistenie v rovnakej sume za zranenie dvoch prstov pri práci. "Nepovedali mi, prečo ma zatkli. Ľudia tam len stoja. Jednoducho vás zatknú," opísal.
Tlačenica v cele
Pri opise podmienok v cele, ktorú zdieľal s ďalšími 24 nepálskymi migrujúcimi pracovníkmi, prezradil, že dostal prikrývku a vankúš, ale matrac na podlahe, na ktorej musel spať, bol plný ploštíc. "Vo väznici boli ľudia zo Srí Lanky, Pakistanu, Sudánu, Nepálu, Afriky a Filipín. V jednej väznici bolo okolo 250-300 ľudí. Okolo 24-25 ľudí na izbu," hovorí. "Keď vás vezmú do väzenia, nedajú vám hneď izbu. Držia vás na verande. Po dni alebo dvoch, keď je miestnosť prázdna, držia ľudí z jednej krajiny v jednej miestnosti."
Kamal sa domnieva, že ho zatkli, pretože mal druhú prácu, ktorá je podľa katarského pracovného zákona z roku 2004 nezákonná a umožňuje úradom zrušiť pracovné povolenie pracovníka. Priznal, že pracoval dve až štyri hodiny denne navyše, aby si navýšil mzdu, keďže za šesť osemhodinových dní v týždni nezarábal dosť peňazí.
Katar má 90-dňovú tolerančnú lehotu, počas ktorej môže pracovník legálne zostať v krajine, ale ak mu v tom čase neobnovili alebo opätovne neaktivovali povolenie, hrozí mu zatknutie alebo deportácia za to, že nemá doklady.
Po zatknutí dostal papiere, ktoré by podľa Amnesty International pravdepodobne vysvetľovali, prečo ho zadržiavali, ale keďže to bolo v arabčine, nevedel, čo sa tam píše. Neposkytli mu ani prekladateľa.
Neposkytli im vodu
Hari má 27 rokov a podobne ako mnoho jeho krajanov odišiel z Nepálu do Kataru, pretože jeho rodina (bol jedným z piatich súrodencov a doma mal len otca) zúfalo potrebovala peniaze, predovšetkým na jedlo. Od roku 2013 nepálska vláda nariadila minimálnu mzdu na 74 dolárov mesačne (67 eur). Hovorí, že jeho mesačná mzda v Katare bola 700 rialov (175 eur).
Po presťahovaní do Kataru v roku 2014 pracoval počas svojho štvorročného pobytu na štyroch miestach: v supermarkete, hoteli, letisku, no najťažšia práca bola v stavebníctve, keď musel nosiť dlaždice v neznesiteľnej horúčave či klásť potrubia do hlbokých jám.
"Bolo príliš horúco," hovorí CNN. "Majster sa vyhrážal, že nám zníži platy a príplatky za nadčasy. Musel som niesť dlaždice na ramene. Pri potrubných prácach boli päť až sedem metrov hlboké jamy, museli sme klásť kamene a betón, bolo to náročné pre horúčavy. Ťažko sa dýchalo. Keď sme sa chceli napiť, museli sme vyjsť hore pomocou rebríka. Nikdy sa mi to nestalo, ale videl som, ako niektorí robotníci pri práci omdlievali."
Počas jeho pôsobenia v Katare vládne nariadenia vo všeobecnosti zakazovali pracovníkom pracovať vonku medzi 11:30 a 15:00 od 15. júna do 31. augusta. Povedal, že jedna spoločnosť, pre ktorú pracoval, nedodržiavala tieto pravidlá. "Na niektorých miestach nemali vodu, niekedy nám ju neposkytli včas. Niekedy sme museli ísť do neďalekých domov a požiadať o ňu."
Deťom chce poskytnúť krajší život
Väčšinu svojho času v Katare Hari opísal tak, že bol smutný. Zaplatil 90-tisíc nepálskych rupií (621 eur) nepálskej náborovej spoločnosti, ktorá mu uľahčila presun. Spoločnosť, do ktorej vstúpil, mu tiež povedala, že by musel zaplatiť istú čiastku, aby sa vykúpil zo zmluvy.
Amnesty International tvrdí, že mnohí migranti platia vysoké poplatky "bezohľadným náborovým agentom vo svojej domovskej krajine", vďaka čomu sa pracovníci boja opustiť prácu, keď sa dostanú do Kataru.
Teraz je otcom dvoch detí a ako traktorista obrába polia v Nepále, no dúfa, že jedného dňa bude opäť pracovať v zahraničí, pričom jeho srdce tlčie pre Malajziu. "Nechcem, aby moje deti prešli tým, čo ja. Chcem si postaviť dom, kúpiť pozemok. Ale uvidíme, čo plánuje Boh," dodal.
Nefunkčné výťahy
Sunit sníval o tom, že bude sledovať zápasy majstrovstiev sveta zo strechy hotela. Pri jeho stavbe nosil na pleciach na desiate až 12. poschodie vrecia so sadrovou zmesou a cementom s hmotnosťou od 30 do 50 kilogramov.
"Výťah bol málokedy funkčný. Niektorí ľudia to nedokázali uniesť. Ak svoju prácu nedokončíte, vyhrážali sa vám, že za ten deň vám strhnú plat," priznal. "Bolo horúco. Kedysi trvalo jeden a pol až dve hodiny dostať sa úplne hore. Býval som unavený. Cestou som sa zastavil. Potom som pokračoval opäť. Dozorcovia na nás kričali. Ale čo sme mohli robiť?" pýtal sa.
Katar sa bráni
Predstaviteľ katarskej vlády vo vyhlásení pre CNN uviedol: "Akékoľvek tvrdenia, že pracovníci sú uväznení alebo deportovaní bez vysvetlenia, sú nepravdivé. Opatrenia sa prijímajú len vo veľmi špecifických prípadoch, napríklad, ak sa jednotlivec zúčastňuje násilia."
Dodal, že na 97 % všetkých oprávnených pracovníkov sa vzťahuje katarský systém ochrany miezd zriadený v roku 2018, "ktorý zabezpečuje vyplácanie miezd v plnej výške a načas". Ďalej sa pracuje na posilnení systému.
The Guardian minulý rok informoval, že od udelenia organizácie majstrovstviev sveta v roku 2010 zomrelo v Katare 6 500 juhoázijských migrujúcich pracovníkov, z ktorých väčšina bola zapojená do nebezpečnej práce s nízkou mzdou, ktorá sa často vykonávala v extrémnych horúčavách. Správa však nespája všetky úmrtia s infraštruktúrnymi projektami majstrovstiev sveta.
Hassan Al Thawadi, muž zodpovedný za vedenie katarských príprav, povedal, že číslo 6 500 Guardianu je "senzačný titulok", ktorý je zavádzajúci a že správe chýba kontext. Vládny predstaviteľ oznámil, že na štadiónoch došlo k trom úmrtiam spôsobeným prácou a k 37 úmrtiam, ktoré s ňou nesúviseli.
Vo vyhlásení uviedol, že údaje Guardianu sú "nepresné" a "veľmi zavádzajúce". "Číslo 6 500 zaznamenáva počet všetkých úmrtí zahraničných pracovníkov v krajine za 10-ročné obdobie a pripisujú to len majstrovstvám sveta," uviedol predstaviteľ.
Téme o podmienkach pre zahraničných pracovníkov v Katare sa budeme venovať aj vo štvrtok 17. augusta. Na rad prídu vyjadrenia zdravotných i právnych odborníkov a zástupcov z Amnesty International.