ROZHOVOR: Ľudia hľadia pri výbere potravín viac na cenu ako kvalitu, hovorí riaditeľ poľnohospodárskej firmy
Len málokoho zaujíma, či je potravina, ktorú si bežne kupuje, z domácej produkcie alebo dovezená zo zahraničia. Plytvanie potravinami a ich vyhadzovanie je dôsledkom toho, že ľudia vo “vyspelom“ svete si potraviny nevážia. Preto sme sa rozprávali s Marekom Šimunekom, generálnym riaditeľom firmy, ktorá sa venuje poľnohospodárstvu.
Aká je schopnosť Slovenska živiť sa vlastnými silami?
Pre Slovensko je, samozrejme, možné živiť sa vlastnými silami. Máme zabezpečené základné výrobné faktory a stále dobré podmienky na poľnohospodárstvo. Potrebné je nastavenie skutočných priorít a strategických cieľov, ktoré by vychádzali z dôslednej analýzy potrieb a praxe po zohľadnení našich podmienok. Pokiaľ sa dožadujeme sebestačnosti, tak z hľadiska výmery ornej pôdy v tomto Slovensko nemá problém.
Treba však nastaviť motiváciu pre pestovateľov. Dotačný systém síce znamená najmä v ťažkých rokoch záchranu pre poľnohospodárov, na druhej strane jeho nerovnosť a neadekvátne zvýhodňovanie najmä v starých silnejších členských štátoch utláčajú našich domácich producentov.
Keď si k tomu pridáme skryté podpory vo forme lepšieho trhového nastavenia v okolitých štátoch, tak je logické, že naši pestovatelia ťahajú za kratší koniec a prirodzene sa venujú väčšinou iba komoditám, z ktorých vedia prežiť. A to momentálne zabezpečia v prvom rade pšenica, kukurica či repka.
Stačilo by začať tým, že domáca produkcia by bola umiestňovaná automaticky v štátnych zariadeniach (úrady, školy, nemocnice a pod.). Hovorí sa o tom dlhé roky, len plošná realizácia nám stále chýba.
Aký je dopyt po vašich slovenských produktoch na Slovensku?
Dopyt po našich výrobkoch na Slovensku je rôznorodý. Na mlieko máme dlhodobé rámcové zmluvy, no i podľa nárastu či poklesu ceny vieme rozlíšiť, kedy je oň na trhu a zo strany spracovateľa väčší záujem.
Spracovateľ zatiaľ vždy odobral všetko naše vyrobené množstvo (okrem prípadu nevyhovujúcej kvality). Čo sa týka produktov špeciálnej rastlinnej výroby, tak tie sa prioritne snažíme realizovať priamo.
Je to aj samozber u nás v ovocnom sade, a potom prostredníctvom vlastnej predajne. Pre dosiahnutie dlhšej čerstvosti máme ULO -riadené chladiarenské komory na preskladnenie ovocia. Pri zvýšených nákladoch za elektrickú energiu však nie je rentabilné zapínať ich. Komodity rastlinnej výroby sú žiadané ako u nás, tak i v zahraničí.
Ľudia hľadia pri výbere potravín viac na cenu ako kvalitu, hovorí riaditeľ poľnohospodárskej firmy
Prečo sú na pultoch predajní mnohé zahraničné mliečne výrobky lacnejšie ako slovenské?
Ak v Írsku majú množstvo zrážok a počasie také, že sa kravy takmer celý rok môžu pásť, tak im už samotné prírodné prostredie prináša benefit oproti krajinám, kde sa musí dorábať krmivo, a potom s ním manipulovať pre nakŕmenie.
Potom sú podmienky tvorby podnikateľského prostredia (legislatíva, vyhláška a pod.), kde prvovýrobca a neskôr spracovateľ pôsobí. Ako jedna z mála krajín máme daň z nehnuteľností z ornej pôdy a okolité krajiny to nemajú - to našich poľnohospodárov znevýhodňuje.
Ak je majiteľ obchodu zo zahraničia, môže si určiť cenu a nastaviť výšku marže. Z uvedených dôvodov môžu byť na pultoch naše výrobky drahšie ako zahraničné. Je však ešte jedna sila, ktorá to môže zmeniť. A to je spotrebiteľ, ktorý jednoducho bude kupovať hoc drahšie, ale domáce výrobky. Muselo by to však byť vo veľkých množstvách a dlhodobo. A to v tejto situácii nie je možné.
Práve preto je štát taký dôležitý pri vytváraní podnikateľského prostredia, ktoré okrem už spomenutého, by možno bolo aj prísne na dovozy, kvalitu či hygienu obchodov.