ROZHOVOR: Ľudia hľadia pri výbere potravín viac na cenu ako kvalitu, hovorí riaditeľ poľnohospodárskej firmy

Fotogaléria

Ľudia hľadia pri výbere potravín viac na cenu ako kvalitu, hovorí riaditeľ poľnohospodárskej firmy

Zobrazit všetky fotky (8)

V rozhovore sa dozviete:

• ako zdražovanie potravín pomohlo a uškodilo slovenským poľnohospodárom,
• čo trápi slovenských poľnohospodárov,
• či je Slovensko pripravené na klimatickú zmenu,
• ako poľnohospodár Marek Šimunek hodnotí tohtoročnú žatvu,
• či je ekopoľnohospodárstvo správna cesta,
• čo priniesol konflikt na Ukrajine a ako je na tom obilie,
• od čoho závisí cena chleba, ak je úrody dosť,
• aká je schopnosť Slovenska živiť sa vlastnými silami,
• prečo sú na pultoch predajní mnohé zahraničné mliečne výrobky lacnejšie než slovenské,
• aký je dopyt po slovenských produktoch na Slovensku.

Ako hodnotíte súčasnú situáciu výrazného rastu cien potravín v poľnohospodárstve?

Rast cien potravín nie je z celospoločenského hľadiska dobrý, a to najmä kvôli tomu, že by mala byť zabezpečená prístupnosť potravín pre všetkých ľudí. Na druhej strane ale musím povedať, že potraviny boli dlhodobo až príliš lacné v kontexte s porovnaním cien iných výrobkov, ktoré nám síce zlepšujú kvalitu života, no nie sú pre prežitie človeka zásadne dôležité. 

Na úrade komory sme sa vždy pozastavovali nad tým, že ľudia sú ochotní platiť za elektroniku, predražené odevy a dekorácie, ale pri výbere potravín hľadia viac na cenu ako kvalitu. 

Len málokoho zaujíma, či je potravina z domácej produkcie alebo z dovozu zo zahraničia. Keď k tomu pripočítame neúmerné plytvanie potravinami a ich vyhadzovanie, tak je zrejmé, že dostupnosť a nízka cena spôsobujú, že ľudia vo "vyspelom" svete si potraviny nevážia.

Samozrejme, v chudobných krajinách sveta je to inak, tam ide v prvom rade o prežitie. Z globálneho hľadiska by teda mali byť prístupné potraviny pre každého za znesiteľnú cenu, no na druhej strane potraviny ako nositeľ skutočnej hodnoty musia byť adekvátne ohodnotené a docenené.

Vláda by chcela riešiť problém drahých potravín. Čo by mal štát podľa vás urobiť?

Aby sme prišli k lepšej cene potravín, musí sa vytvoriť súbor opatrení. Podstatné je však zvýhodniť podnikateľské prostredie a nastaviť dlhotrvajúce schémy štátnej pomoci. 

Musí existovať jasný strategický zámer poľnohospodárstva a potravinárstva Slovenska. Aby mohol štát regulovať cenu potravín čo najefektívnejšie, musí sa ale zmeniť podiel domácich výrobkov na trhu. Na tie zahraničné totiž opatrenia Slovenska na podnikateľské prostredie z drvivej väčšiny nemajú vplyv. Boli vyrobené v podmienkach cudzej krajiny a k nám sú len dovezené. Ak by bol podiel domácich výrobkov na trhu vyšší a spotrebitelia by ich kupovali, tak by štát opatreniami lepšie vplýval na ich cenu.

To znamená, že štát musí najskôr vytvoriť podmienky na to, aby vznikali kvalitné domáce potraviny. Musí vytvoriť priestor, kde za výhodných podmienok poľnohospodári dopestujú a vyrobia výrobky. Treba nastaviť nástroje na dlhodobú podporu vlastných plodín, a taktiež treba výraznou mierou podporiť spracovateľský priemysel. 

V konečnom dôsledku však do veľkej miery rozhoduje o ponuke obchodník a o kúpe spotrebiteľ. Je preto žiaduce regulovať obchody v zmysle predaja uprednostnenia domácich produktov. To sa dá nástrojmi ako sú čerstvosť, parametre produktov, podmienky dovozu a podobne. No a spotrebiteľa musí v tomto smere vychovávať štát.

Čítajte viac

Zisky potravinárov prudko narástli. Mnohým odvetiam sa ale nedarí

Čo momentálne trápi slovenských poľnohospodárov?

• neexitujúci jasný zámer pre poľnohospodárov a potravinárov – dlhodobé strategické ciele,
• nariadenia Európskej komisie a z toho vyplývajúce obmedzujúce pravidlá v dotačnom systéme PRV – Intervenčná stratégia (podmienky kondicionalít, ekoeschémy a pod.),
• chýbajúci systém promptnej pomoci v prípade vyššej moci (mrazy, sucho, povodne...),
• podnikateľské prostredie, ktoré nás znevýhodňuje oproti okolitým členským štátom EÚ (Zákonník práce, systém odvodov a daní, výkup domácej produkcie štátnymi orgánmi a podobne),
• byrokratická záťaž a legislatívna neprehľadnosť,
• nedostatočná odborná komunikácia s pracovníkmi ministerstva,
• dovoz obilia z Ukrajiny,
• realizácia produkcie zo skladových zásob roku 2022 za nižšie ceny ako skladové,
• realizácie produkcie z roku 2023 za ceny nepokrývajúce vysoké ceny vstupov,
• nedostatočné riešenie strategických zámerov Slovenska (voda – zavlažovanie , pôda a jej záber a podobne),
• dvojitá kvalita potravín v obchodoch,
• nedostatočné kontroly obchodných reťazcov.

Čítajte viac

TB Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory o byrokracii

Keď výrazne zdraželi potraviny, pomohlo to slovenským poľnohospodárom? Alebo im to, naopak, uškodilo?

Na rast cien potravín poľnohospodári vplývajú minimálne a potravinári taktiež pri tvorbe ceny ťahajú za kratší koniec. Cena komodít sa riadi vývojom na trhu. 

Z pohľadu poľnohospodárov sa dá v cenách komodít pozitívne vnímať druhá polovica roka 2022. Ceny išli hore a nová produkcia zo žatvy založená v relatívne nízkych cenách sa tak predávala so ziskom. Problém bol jesenný zber, kedy boli úrody kukurice kvôli suchu hlboko podpriemerné. I tu však cena z časti kompenzovala tento produkčný výpadok, mimo živočíšnej výroby, kde bolo treba zabezpečiť krmivo už za vysoké náklady. 

Zvyšovanie cien sa ale dotklo aj vstupov. A tak novú úrodu pre rok 2023 sme už zakladali v historicky najvyšších cenách. Dnes však ceny našich komodít spadli dole. A tak sme dopestovali draho, ale predávať budeme lacno. 

Ak k tomu pripočítame relatívne dobré úrody roku 2023, množstvo zásob z roku 2022 a dovoz ukrajinského obilia, tak tlak na nižšiu cenu sa môže ďalej prehlbovať. Otázne sú úrody vo svete, ale i možnosti dovozu a vývozu, ktoré budú vplývať na tvorbu cenu. 

Kým rok 2022 je účtovne v dobrých číslach, obava je o výsledky roku 2023. Pritom treba dodať, že k vyšším číslam roku 2022 prispela aj nedokončená výroba, teda založenie časti úrody do roka 2023 za historicky najvyššie ceny a zásoby komodít z roku 2022, ktoré boli vysoko ohodnotené.