Rusko si už nezaslúži status veľmoci. Čo si Čína skutočne myslí o Ukrajine?
Po bližšom pohľade na neustále sa vyvíjajúci postoj Pekingu k ruskej vojne na Ukrajine je zrejmé, že Číňania o nej uvažujú úplne inak ako Západ.
Čo si Čína skutočne myslí o Ukrajine? Táto otázka znepokojuje Ukrajincov rovnako, ako aj ich priaznivcov na Západe. Niektorí možno dúfali, že odpovede dostanú na nedávnom Svetovom mierovom fóre (World Peace Forum - WPF) v Pekingu, ktoré sa každoročne koná od roku 2012 a ktorého cieľom je ukázať, že Čína môže prispieť k riešeniu problémov vojny a mieru na globálnej úrovni.
Západných pozorovateľov na konferencii však prekvapilo, že Ukrajina bola namiesto toho odsunutá na okraj fóra, a boli sklamaní, že jedinými hosťami, ktorí hovorili o Ukrajine, boli Rusi, keďže sa zdalo, že Ukrajinci neboli pozvaní.
Čínske myslenie je odlišné
Pre tých, ktorí študujú vývoj pozície Číny, by to však nemalo byť prekvapením. Okrem účasti na WPF uskutočnil portál Politico za posledných 18 mesiacov desiatky rozhovorov s čínskymi mysliteľmi a stratégmi z popredných univerzít, think tankov a organizácií pridružených k strane v snahe pochopiť myslenie krajiny o vojne na Ukrajine. A zistil, že hoci sa o tejto otázke živo diskutuje - viac, ako by sa možno očakávalo - Číňania o nej uvažujú úplne inak ako Západ.
Po prvé, pre Čínu vojna na Ukrajine jednoducho nie je taká dôležitá. Vníma ju cez optiku veľkých rozmerov - nie ako kataklizmatickú vojnu, ktorá mení globálny poriadok, ale ako zástupný konflikt medzi Čínou a Spojenými štátmi, uviedol pre portál Politico spoluzakladateľ a riaditeľ Európskej rady pre zahraničné vzťahy Mark Leonard.
Myslia si, že ich USA chcú obkľúčiť
Mnohí sa domnievajú, že Amerika využíva túto vojnu na to, aby sa pokúsila obkľúčiť Čínu, a poukazujú na to, ako Japonsko a Kórea uvalili sankcie na Rusko - čo bol podľa nich výsledok tlaku Západu. Nepáčila sa im aj to, že tieto štáty boli pozvané na madridský summit NATO. Podľa rovnakej logiky boli potom podľa mnohých čínskych mysliteľov Európania donútení zahrnúť Čínu do strategickej koncepcie NATO a zaujať tvrdší postoj k čínskym technológiám.
Títo myslitelia si však berú k srdcu skutočnosť, že Washingtonu sa nepodarilo zmobilizovať zvyšok sveta na svoju stranu. Ako poznamenal jeden z intelektuálov, na rozdiel od studenej vojny sa Západ stretol s malým úspechom pri mobilizácii rozvojových krajín za Ukrajinu, pričom tvrdí, že celkovo 157 krajín nepodporuje v tejto veci ani Západ, ani Čínu. Získanie týchto "nezaradených" krajín a využitie americkej reputačnej slabosti sa tak stalo kľúčovým cieľom čínskej zahraničnej politiky.
Tento boj o globálny Juh ďaleko presahuje aj otázku vojny na Ukrajine. Ako alternatívu k americkému "feudalizmu" Peking vypracoval vlastné ponuky v podobe Globálnej rozvojovej iniciatívy, Globálnej bezpečnostnej iniciatívy a Globálnej civilizačnej iniciatívy - všetky tieto iniciatívy boli nadšene prezentované účastníkmi fóra, z ktorých mnohí pochádzali z krajín, o ktoré sa Čína aktívne zaujíma.