Zákerná radiácia aj nukleárna zima. Čo by pre svet znamenal výbuch atómovej bomby?
Svet si pripomína 78. výročie zhodenia atómovej bomby na Nagasaki. Udalosť, ktorá v roku 1945 šokovala spoločnosť, si vyžiadala životy viac ako 70-tisíc ľudí. Čo by však výbuch jadrovej bomby znamenal v súčasnosti?
Nedostatočná pomoc pre preživších
Podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (MV ČK) by sa preživším v blízkosti miesta detonácie dostalo len malej pomoci. Cesty a železničné trate by boli zničené, nemocnice zrovnané so zemou a lekári, zdravotné sestry a pracovníci prvého kontaktu v oblasti výbuchu by boli mŕtvi alebo zranení. Ostalo by tak len málo možností, ako dopraviť zásoby alebo ľudí na pomoc, najmä vzhľadom na vysokú úroveň radiácie po výbuchu.
Smrť by mohla prísť aj v dôsledku ohňovej búrky. V závislosti od terénu v oblasti výbuchu sa môžu požiare spôsobené počiatočným výbuchom spojiť a vytvoriť vlastný, samovoľne sa rozširujúci vietor. Takáto ohňová búrka sa podľa amerického ministerstva energetiky vyskytla v Hirošime a pohltila 11,4 štvorcových kilometrov.
Zákerná radiácia
Radiácia je sekundárnym a oveľa zákernejším dôsledkom jadrového výbuchu. Štiepne bomby zhodené na Japonsko spôsobili lokálny rádioaktívny spád, ale moderné termonukleárne zbrane vyhodia rádioaktívny materiál vysoko do stratosféry, čo umožňuje celosvetový spád.
Osoby, ktoré prežili to, že boli vystavené spádu, majú po zvyšok života vysoké riziko vzniku rakoviny. Podľa MV ČK sa v špecializovaných nemocniciach v Hirošime a Nagasaki liečilo viac ako 10-tisíc osôb, ktoré prežili výbuchy v roku 1945, pričom väčšinu úmrtí v tejto skupine možno pripísať rakovine. Podľa Červeného kríža bol počet leukémií u obetí vystavených radiácii v prvých 10 až 15 rokoch po výbuchu štvor- až päťnásobne vyšší ako typická úroveň.
Rádioaktivita by mala závažné účinky aj na životné prostredie. Na mieste, ako je Ukrajina, ktorá produkuje 10 % svetovej pšenice, by mohol rádioaktívny spád dopadnúť na ornú pôdu. Problémom by mohol byť aj rádioaktívny jód. "Kravy koncentrujú jód v mlieku a deti koncentrujú jód v mlieku do štítnej žľazy, čo vedie k rakovine štítnej žľazy,“ hovorí emeritný spoluriaditeľ Centra pre medzinárodnú bezpečnosť a spoluprácu na Stanfordskej univerzite Michael May.
Nukleárna zima
Popol a sadze, ktoré sa dostanú do atmosféry počas jadrovej vojny, by mohli mať vážny ochladzujúci účinok na klímu, v prípade, že by bolo zhodené dostatočné množstvo bômb. Hoci jeden alebo dva jadrové výbuchy by nemali globálne účinky, podľa analýzy z roku 2012 uverejnenej v časopise The Bulletin of the Atomic Scientists by odpálenie len 100 zbraní veľkosti tej, ktorá bola zhodená na Hirošimu v roku 1945, znížilo globálne teploty pod úroveň malej doby ľadovej, ktorá trvala približne od roku 1300 do roku 1850.
Dnes by to malo za následok divoký a náhly výkyv klímy. Teploty počas malej doby ľadovej klesli až o 2 stupne Celzia. Takéto náhle ochladenie by mohlo mať vplyv na poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami. Malá doba ľadová mala totiž za následok zlú úrodu a hladomor. A to v čase, keď svetová populácia predstavovala menej ako jednu sedminu dnešného stavu.
Aby ste maximalizovali svoje šance na prežitie jadrového útoku, portál Ready.gov odporúča mať po ruke súpravu núdzových zásob v bezpečnom úkryte. Rovnakú súpravu možno použiť aj pri iných katastrofách, napríklad pri hurikánoch alebo dlhodobých výpadkoch elektrickej energie.