Spálené telá, silné žiarenie a čierny dážď. Ako spomínajú na Nagasaki a Hirošimu preživší?
Keď USA v auguste 1945 zhodili nad Japonskom atómové bomby, ľudí rozmetalo na kusy - ich telá boli spálené a rozdrvené, píše National Geographic. Potom začal padať čierny dážď. Extrémne teplo, ktoré sa šírilo z výbuchov, spôsobilo obrovské požiare. Ľudia utekali k riekam, kde sa mnohí utopili. Toto sú vyjadrenia preživších.
Do konca roka 1945 zahynulo v Hirošime a Nagasaki viac ako 200-tisíc ľudí. Tým sa to však neskončilo. Mnohí z tých, ktorí spočiatku prežili, neskôr podľahli chorobám spôsobeným ožiarením. Niekedy aj ich deti trpeli súvisiacimi ochoreniami.
Japonský výraz pre "osoby, ktoré prežili atómové bombardovanie", je hibakuša. Vzhľadom na trvalé následky po ožiarení je možno presnejší preklad "osoby, ktoré trpeli po zhodení atómovej bomby", vysvetľuje National Geographic.
Videla jej utrpenie
"V čase bombardovania Hirošimy mala moja mama šesť rokov a bola doma, kilometer od hypocentra (zem priamo pod výbuchom - pozn. red.) - aspoň som si to myslela. Nikdy mi o svojom zážitku nepovedala a ja som sa na to nikdy nepýtala, pretože ma desila predstava, že budem čeliť jej zraniteľnosti," hovorí Sachiko Matsuová (83).
Bola svedkom matkinho utrpenia počas celého života. "Od Ménièrovej choroby v 30. rokoch, "posilňovacích" injekcií v 40. rokoch a viacerých druhov rakoviny v 50. rokoch. Zomrela vo veku 62 rokov. Moja teta mi neskôr povedala, že moja matka mohla byť ešte bližšie k hypocentru, na základnej škole, kde zahynuli stovky detí," dodala dcére obete jadrovej bomby.
Neveril, že prežije tak dlho
"Môj starý otec zomrel na akútnu chorobu z ožiarenia. Moja stará mama zomrela na rakovinu pľúc. Moja sesternica, ktorej matka bola v ten deň v Hirošime, dostala autoimunitné ochorenie, ktoré ju pripravilo o život, keď mala 50 rokov. Bol som vďačný, že som dožil päťdesiatky. Nikdy som si nemyslel, že prežijem tak dlho," tvrdí Ryouga Suwa (84).
Hibakuša poznajú hrôzy atómových bômb, obhajujú mier. Ich vízia sa čiastočne naplnila 22. januára 2021, keď vstúpila do platnosti Zmluva Organizácie Spojených národov o zákaze jadrových zbraní, ktorú však neratifikovali ani USA, ani Japonsko.
Hľadali otca, no márne
Deň po tom, čo USA zhodili atómovú bombu na Nagasaki, sa 11-ročný Yoshiro Yamawaki vydal hľadať svojho otca, ktorý sa nevrátil zo zmeny v miestnej elektrárni. Na ceste do továrne Yamawaki dvaja z jeho bratov videli hrôzy, ktoré by nepriali vidieť ani najväčšiemu nepriateľovi, uvádza Smithsonian Magazine.
"Boli tam mŕtvoly, z ktorých sa koža odlupovala presne ako z prezretej broskyne a pod ňou by sa objavil biely tuk. Mladá žena za sebou ťahala črevá, no mysleli sme si, že je to dlhý biely látkový opasok. A potom tam bol 6- alebo 7-ročný chlapec, ktorému z úst vychádzali parazity," prezradil Yoshiro Yamawaki (75).
Chlapci čoskoro dorazili k elektrárni, ktorá sa nachádzala blízko hypocentra bomby, a našli iba hromadu spáleného kovu. Keď zbadali troch mužov s lopatami, zvolali: "Sme Yamawakiovci. Kde je náš otec?" Jeden z mužov ukázal prstom na zbúranú budovu cez ulicu a povedal: "Váš otec je tam."