Teploty vzduchu i oceánov lámali v júli rekordy. Boli najvyššie v histórii merania
Tohtoročný júl bol najteplejším mesiacom v histórii merania, priemerná celosvetová teplota bola asi o 1,5 stupňa Celzia vyššia v porovnaní s predpriemyselnou érou. Vyplýva to zo zverejnenej správy programu Európskej únie pre sledovanie atmosféry a klimatických zmien Copernicus. Priemerné denné teploty na hladine svetových oceánov v júli taktiež pokorili rekordy. Údaje programu Copernicus siahajú do roku 1940.
Priemerná júlová teplota bola 16,95 stupňa, čo je o 0,33 stupňa viac ako predchádzajúci najteplejší mesiac v histórii meraní, ktorým bol júl 2019. Júl bol tento rok aj o 0,72 stupňa teplejší v porovnaní s priemerom júlových teplôt z rokov 1991 až 2020. Doteraz najteplejším dňom na svete bol podľa údajov programu - 6. júl 2023 s priemernou globálnou teplotou 17,08 stupňa.
Neblahé dôsledky pre ľudí i planétu
Globálna priemerná teplota morskej hladiny v júli dosiahla rekordné hodnoty, za celý mesiac bola o 0,51 stupňa Celzia vyššia ako priemer za obdobie 1991 až 2020. Severný Atlantik bol v júli o 1,05 stupňa Celzia nad priemerom kvôli vysokým teplotám v severovýchodnej a severozápadnej časti tohto oceánu.
Vlny horúčav zasiahli vody južne od Grónska, Labradorské more, Karibskú panvu aj Stredozemné more. Nad rovníkovou časťou východnej časti Tichého oceánu sa naďalej rozvíjal klimatický jav El Niňo spojený s vyššími povrchovými teplotami v strednej a východnej časti tropického Pacifiku.
"V júli sme boli svedkami nových rekordov v globálnych teplotách vzduchu aj povrchu oceánov. Tieto rekordy majú neblahé dôsledky pre ľudí aj planétu, ktorá je vystavená čoraz častejším a intenzívnejším extrémnym javom," uviedla zástupkyňa riaditeľa únijnej služby Copernicus Samantha Burgessová.
"Rok 2023 je v súčasnosti tretím najteplejším rokom s teplotou o 0,43 stupňa Celzia vyššou ako nedávny priemer, pričom priemerná globálna teplota v júli bola o 1,5 stupňa Celzia vyššia ako v predindustriálnom období. Aj keď sa jedná iba o dočasný stav, ukazuje to na naliehavosť ambiciózneho úsilia o zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou týchto rekordov,“ dodala.
Program Copernicus, ktorá využíva veľké množstvo údajov získaných prostredníctvom satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete, tiež v správe uvádza, že rozloha morského ľadu minulý mesiac dosiahla najnižšiu júlovú hodnotu v súbore satelitných dát, a to 15 percent pod priemerom.
