Zbohom kuny aj kontroly. Turizmus v Chorvátsku atakuje rekordné čísla
Letná sezóna sa prehupla do druhej polovice, stále je však v plnom prúde. Svoje o tom vie aj obľúbená destinácia Slovákov – Chorvátsko. Dovolenkárov neodradila ani inflácia.
Podľa chorvátskej ministerky turizmu Nikoliny Brnjac krajina do konca júla 2023 zaznamenala 11 miliónov príjazdov turistov a 55 miliónov prenocovaní. To zodpovedá 11-percentnému nárastu oproti minulému roku. Príjmy z turistického sektora prekonali aj predpandemický rok 2019.
Stúpajúci počet návštevníkov potvrdil aj šéf chorvátskeho zväzu cestovného ruchu HTZ Kristjan Staničič, podľa ktorého “pozitívny trend z rekordného predsezónneho obdobia pokračuje“.
Uviedol tiež, že najobľúbenejším regiónom medzi dovolenkármi je Istria. Z desiatky najnavštevovanejších destinácií sa až štyri nachádzajú práve na Istrii. Sú nimi mestá Umag, Poreč, Rovinj a Medulin.
Bez kún a kontrol
Vláda vidí za rekordnou sezónou dva jednoduché dôvody. Chorvátsko sa začiatkom roka stalo členom schengenského priestoru a eurozóny. Vďaka tomu sa hraničné kontroly a s ním suvisiace čakania stali minulosťou, rovnako tak aj prerátavanie kún v peňaženke.
„Eurozóna turistom všetko uľahčila. Nemusia hľadať zmenárne, nepotrebujú kontrolovať kurzy,“ hovorí Antonio Mišković, ktorý pracuje v jednom z najväčších jachtárskych klubov na Jadrane.
Pre miestnych to však nemusí byť až tak dobrá správa. "Myslím si, že pre ľudí, ktorí tu žijú, to bola veľká zmena. Stále sa snažia prispôsobiť novým cenám," dodal Mišković.
Inflácia potrápila celú Európu, výnimkou nie je ani Chorvátsko. Minulý rok v novembri vyvrcholila na úrovni 13,5 percenta. Následne postupne klesala až do okamihu, keď Chorváti v januári 2023 prijali euro. V súčasnosti sa inflácia ustálila na úrovni 7,6 percenta, píše euronews.travel.
Autá meníme za lietadlá
Zvýšené cenovky neodradili ani Slovákov. V posledných rokoch sa navyše mení spôsob dopravy k Jadranu, a to vďaka bohatej ponuke leteckých spojení s Chorvátskom. Popandemický návrat dovolenkárov zaznamenal aj najväčší predajca leteniek na Slovensku Pelikan.sk.
“Práve pandémia a vznik nových nízkonákladových spojení zmenili spôsob, akým cestujeme do Chorvátska. Dovolenkári z áut postupne presadajú do lietadiel, Chorvátsko letecky tak počas prvých siedmych mesiacov roka na webe Pelikána rastie o necelých 300 percent v porovnaní s celým rokom 2019. Top destináciou je Dubrovník, nasleduje Zadar a vnútrozemný Záhreb,“ hovorí špecialistka pre vzťahy s verejnosťou predajcu leteniek Katarína Šuchterová.
“Do všetkých top prímorských destinácií sa dnes dostaneme s odletom z Viedne, lákavou je aj linka z Bratislavy do Záhrebu, ktorá patrí medzi najpredávanejšie linky s odletom z hlavného mesta. Z neho sa dovolenkári presunú aj k najobľúbenejšiemu národnému parku Plitvice,“ dodala Šuchterová.
Slováci však netrávia dovolenku len pri Jadranskom mori. “Najobľúbenejšími destináciami slovenských dovolenkárov sú tradične tie stredomorské na čele s Talianskom, Španielskom či Maltou, veľmi dobre fungujú najmä letné linky z bratislavského letiska smerom k prímorským destináciám. Počas leta však vidíme nárast aj pri exotických destináciách ako Thajsko - bol to práve Phuket a Bangkok, ktoré sa stali v posledných dvoch júlových týždňoch najpredávanejšími destináciami na webe Pelikána. Zároveň už teraz veľmi dobre fungujú destinácie ako Dubaj či Maldivy, ktoré počas leta lákajú na akciové letenky,“ priblížila Šuchterová.
Koľko sme ochotní minúť na dovolenke?
Prieskum portálu Kariéra.sk poukazuje na to, že sociálno-ekonomický rozdiel v prístupe k letnej dovolenke je stále prítomný. Približne tretina respondentov by sa chcela zmestiť do sumy 300 až 600 eur, zatiaľ čo až 19 % plánuje minúť viac ako 1 500 eur. Ide teda o obrovské rozdiely medzi slovenským obyvateľstvom.
Zaujímavosťou je, že muži plánujú na letnej dovolenke utratiť viac peňazí ako ženy, konkrétne ide o sumu 336,50 eur. Čo sa týka priemernej čiastky, ktorú majú opýtaní v pláne minúť počas letnej dovolenky, ide o sumu 1 096,33 eur.
Nadpriemerné utrácanie si chcú dovoliť predovšetkým obyvatelia veľkých miest vo vekovej skupine 35 až 54 rokov. Naopak, najšetrnejší sú ľudia nad 55 rokov zo stredného Slovenska, prípadne tí, ktorí majú len základné vzdelanie.
Celkový výsledok prieskumu naznačuje, že hoci je väčšina Slovákov ochotná investovať do svojej letnej dovolenky, existuje aj početná skupina tých, ktorí si ju nemôžu dovoliť. Toto číslo je dokonca ešte vyššie v porovnaní s minulým rokom, kedy letnú dovolenku neplánovalo približne 37 % obyvateľov.
