Sú nažive. Vedcom sa podarilo oživiť červy, ktoré boli zamrznuté 46-tisíc rokov
Medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo oživiť hlísty, ktoré boli 46.000 rokov zamrznuté v sibírskom permafroste, teda večne zamrznutej pôde. Prvoústé živočíchy žili, keď po Zemi chodili neandertálci a mamuty, a genetické testovanie naznačuje, že by mohlo ísť o už vyhynutý druh. Žiadna z pôvodných hlíst už nie je nažive, tvory sa však začali po oživení množiť a majú potomkov. O záveroch štúdie napísal denník The Wall Street Journal (WSJ).
Našli ich v Rusku
Hlísty sa nachádzali asi 39 metrov pod zemou neďaleko rieky Kolyma vo východnom Rusku. Vedci vzorky permafrostu nazbierali už pred zhruba 20 rokmi a nechali ich zamrznuté. Vďaka výpočtu úbytku atómov rádioaktívneho uhlíka C14 v pôvodne živých objektoch, teda rádiouhlíkovou metódou, sa podarilo určiť vek hlíst na 46.000 rokov.
Vedci potom nechali vzorky niekoľko týždňov v Petriho miske s výživovým roztokom v zhruba izbovej teplote. Niektoré hlísty sa prebrali k životu a začali sa množiť. Podľa neďalekej rieky na mieste, kde boli vzorky objavené, dostali hlísty názov Panagrolaimus kolymaensis.
Nie je jasné, ako prežili
Živočíchy boli po desiatky tisíc rokov v stave takzvanej kryptobiózy, ich organizmy prestali metabolizovať, vyvíjať sa aj sa obnovovať. Kryptobióza má rôzne podoby, ktoré sa medzi sebou líšia svojim spúšťacím mechanizmom. Vedci ju pozorujú ako u živočíchov, tak u rastlín. Ako presne funguje, však stále nie je jasné.
"Komplexný a mnohobunkový organizmus, ktorý sa dokáže vypnúť, vojsť do stavu akéhosi pozastaveného žitia a vo všetkých rozmeroch sa javiť ako mŕtvy, to je ohromujúce," povedal WSJ Thomas Boothby, molekulárny biológ z Wyomingskej univerzity, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Potomkovia prosperujú
Vedci vypozorovali, že potomkovia oživených hlíst ako obranu proti stresovým faktorom, ako je napríklad dehydratácia, používajú sacharid zvaný trehalóza, ktorý pri zamrznutí sformuje substanciu podobnú sklu, ktorá má schopnosť chrániť bunky.
Kryptobiózu u zvierat prvýkrát opísal v 18. storočí Antoni van Leeuwenhoek, holandský obchodník s textíliami, ktorý je považovaný za otca mikrobiológie, píše WSJ. Pomocou mikroskopov pozoroval mikroorganizmy, ktoré nazýval „malými zvieratami“. V liste v roku 1702 popísal, ako vhodil do vody materiál, ktorý pôsobil mŕtvo, ale počas hodiny sa začal hemžiť životom.