Vedci: Vlny horúčav by boli bez zmeny klímy "vlastne nemožné"

Extrémne horúčavy a extrémne prejavy počasia postihli desiatky miliónov ľudí na severnej pologuli. Júl sa tak pravdepodobne stane celosvetovo najhorúcejším mesiacom od začiatku meraní. Experti varujú, že to bude ešte horšie, ak neznížime emisie škodlivých skleníkových plynov.

Horúčavy sužujú tento mesiac južnú Európu, časti Spojených štátov, Mexiko a Čínu, pričom teploty stúpajú nad 45 stupňov Celzia. Vedci z meteorologického združenia World Weather Attribution novou rýchlou analýzou zistili, že horúčavy v častiach Európy a Severnej Ameriky by boli bez zmeny klímy takmer nemožné. "Klimatická zmena má v tom absolútne prevládajúcu rolu," uviedla klimatologička Friederike Ottová z Granthamského ústavu pre zmeny klímy a životné prostredie na univerzite Imperial College London.

Intenzívne horúčavy postihli väčšinu juhozápadného a južného územia USA. Horúčavy na gréckej pevnine a ostrovoch zhoršujú požiare a grécky premiér dokonca vyhlásil, že jeho krajina je "vo vojne". Vláda v Pekingu vyzvala starších ľudí, aby sa zdržiavali vo vnútri budov, a odporúčala, aby deti trávili hrou vonku kratší čas. Podľa vedcov sú pre zmenu klímy vlny horúčav horúcejšie, dlhšie a častejšie.

Budúcnosť môže byť ešte horšia. "Keďže naďalej spaľujeme fosílne palivá, budeme zažívať stále viac týchto extrémov (počasia)," upozornila Ottová. Vlny horúčav môžeme očakávať zhruba každých 15 rokov v Severnej Amerike, každých desať rokov v južnej Európe a každých päť rokov v Číne. A môžu byť ešte častejšie, ak nárast teploty dosiahne dva stupne Celzia a krajiny nesplnia svoje záväzky zakotvené v Parížskej dohode.

Popredný klimatológ NASA Gavin Schmidt povedal, že júl 2023 smeruje nielen k tomu, že bude vôbec najhorúcejším mesiacom od začiatku meraní, ale aj najhorúcejším za "stovky, ak nie tisíce rokov".