FOTO: Ghana sa topí v textilnom odpade. Čo sa deje s oblečením po tom, ako ho darujeme charite?
Každoročne vznikne na svete približne 100 miliárd nových kusov oblečenia. Polovicu z nich ľudia pri tom vyhodia v priebehu jedného roka. Kam však tento odpad putuje? Použité oblečenie spôsobilo v Ghane bezprecedentnú ekologickú katastrofu.
Zničené svaly, poškodené chrbtice
Samotné balíky vážia približne 50 kíl a prepravcovia ich nosia na hlavách. Tým trpí ich krk, chrbát, boky aj hruď. Lekári röntgenovali niekoľko nosičov a objavili, že dospievajúce dievčatá majú chrbticu v stave, v akom ju mávajú šesťdesiatročné ženy. Poškodenie je pri tom nezvratné. Niektorí nosiči aj skolabovali a zomreli pod nákladom.
Väčšina odevu prúdi na trh z jeho okraju. Reportéri sa teda vydali proti prúdu nosičov. Dostali sa až ku kontajneru s odevom, ktorý pochádza od dánskeho lodného giganta Maersk. Oblečenie tam prúdi z Londýna, Rotterdamu, Bremengavenu, Toronta a ďalších miest.
Chceli sa porozprávať s dovozcami, avšak tí k nim vôbec neboli prívetiví. "Kto ste? Prečo sa snažíte zničiť naše podnikanie?" vykrikoval po nich rozzúrený muž. Donútil ich vymazať každú fotku a vyhnal ich preč.
Kopa oblečenia doslova vybuchla
Rozprávali sa však so šéfom mestského odpadového hospodárstva Solomonom Noim. Vďaka svojej bystrej povahe spoznal beznádej svojho poslania. Povedal im, že pred štyrmi rokmi všetko vybuchlo, a to doslova. Traktory už nemohli jazdiť po mestskej skládke, pretože sa okolo ich kolies omotalo oblečenie. Polyesterové oblečenie ležalo ako veko na organickom odpade a v jeho hlbinách sa tvorili plyny, ktoré nemohli uniknúť.
"Tlak sa zvyšoval a zvyšoval, až... Všetko vybuchlo vo vzduchu," povedal im. Odvtedy sa oblečenie povaľovalo všade po meste, popri cestách, v kanáloch a jazerách. Solomon Noi odhaduje, že 40 percent textílií, ktoré prichádzajú na trh Kantamanto, skončí práve tam.
Pre západ je podľa neho toto darovanie oblečenia vývozom smetí. "Je to spôsob, akým môžete v Európe uniknúť pred vlastným problémom s odpadom," uviedol.
Nechcú naše oblečenie
Následne sa stretli so spoluzakladateľkou nadácie The Or Foundation Liz Ricketts. "Všetky veľké módne značky produkujú nadmieru oblečenia. Na tom je založený celý ich biznis model. To však ovplyvňuje ľudí tu," povedala reportérom.
Podľa Liz Rickettsovej každý balík oblečenia, ktorý tam príde, obsahuje kopu zničeného a nepredajného oblečenia. "Chceme, aby sem prišli veľké odevné značky, videli problém a prevzali zodpovednosť. A musia znížiť produkciu. Vo svete sa jednoducho vyrába príliš veľa oblečenia," dodala.
Severská správa opisuje, ako sa vývoz textilu v posledných rokoch stáva čoraz väčším: položky, ktoré sa predtým mohli posielať do východnej Európy, sa tam už nemôžu predávať. Množstvo oblečenia sa má zlikvidovať na zmenšujúcom sa trhu. Ľudia tam nechcú naše oblečenie. My sme tí, ktorí ho tam chcú poslať.
Tento článok je súčasťou trojdielnej série. V prvej časti, ktorú nájdete nižšie, sme sa pozreli na problémy textilného znečistenia v Benine. V treťom článku sa budeme následne venovať vyjadreniam slovenských firiem, ktoré sa zameriavajú na zber, triedenie a distribúciu oblečenia z druhej ruky. Posledný článok zo série vám prinesieme v najbližších dňoch.
