Krajiny viac a viac obmedzujú životný štýl svojich občanov – zakazujú fajčenie, pitie, sladkosti
Z aktuálneho vydania Indexu pestúnskeho štátu vyplýva, že väčšina európskych krajín naďalej rozširuje rozsah zásahov do každodenného života svojich občanov prostredníctvom zákazov, zvyšovania daní z hriechov (fajčenie, alkohol, sladkosti) a komplikovaných byrokratických predpisov v odvetviach, ktoré vlády považujú za škodlivé. Skutočným cieľom zvyšovania spotrebných daní pritom nie je kompenzácia nákladov zdravotníctva, ale zvyšovania všeobecných príjmov štátnych pokladníc.
Slovensko si v tohtoročnom Indexe, ktorý sleduje reguláciu životného štýlu občanov v krajinách Európy, polepšilo z 23. na 25. miesto. Hodnotenie je ako v golfe, čiže je lepšie mať menej bodov. Výsledky prezentoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Počet krajín, ktoré v súčasnosti uvaľujú daň z hriechu na sladené nápoje, sa viac ako zdvojnásobil. Z piatich v roku 2017 na dvanásť v roku 2023 a vo väčšine krajín daň na sladené nápoje zahŕňa aj nápoje s umelými sladidlami. V niektorých krajinách boli zavedené nové prekážky pri kúpe alkoholu. Írsko, Škótsko a Wales zaviedli minimálne ceny, Litva zvýšila zákonný vek konzumácie alkoholu a Írsko zaviedlo vizuálne bariéry regálov s alkoholom. Najhoršou krajinou z hľadiska zdaňovania potravín a nealkoholických nápojov zostáva Maďarsko. Poľsko má zase najvyššiu daň z limonád po zohľadnení príjmov.
Litva, Nórsko a Fínsko majú najvyššie dane na alkohol v pomere k priemerným príjmom. Na druhej strane, Nemecko, Česko a Taliansko majú miernejšie predpisy týkajúce sa alkoholu, čo im pomáha zostať krajinami, ktoré ponechávajú občanom v rozhodovaní o svojom životnom štýle viac slobody.
Pätnásť krajín v súčasnosti účtuje dodatočné dane na tekutinu do e-cigariet, čo je takmer dvojnásobok oproti ôsmim krajinám v roku 2017. Niektoré krajiny tieto náplne zdaňuje, hoci neobsahujú nikotín. Predaj e-cigariet obsahujúcich nikotín je úplne zakázaný v Turecku a Nórsku a na vapovanie sa uplatňuje rovnaké obmedzenia, ako na klasické fajčenie v trinástich krajinách.
Zákazy bez účinku
Napriek zrýchľujúcemu pribúdaniu paternalistických regulácií životného štýlu občanov existuje len málo dôkazov o tom, že takéto politiky sú skutočne účinné. Tieto opatrenia sú v platnosti viac ako desať rokov, súvislosť medzi prísnejšími nariadeniami týkajúcimi sa pitia, stravovania, fajčenia a vapovania a očakávanou dĺžkou života nie je zrejmá. „Namiesto mikroregulácie spotrebiteľského správania by sa tvorcovia politík mali zamerať na hospodársky rast a prosperitu, aby dosiahli svoj deklarovaný cieľ zlepšiť zdravie svojich občanov,“ tvrdí v správe INESS.
Index pestúnskeho štátu pozostáva z troch hlavných kategórií: alkohol, nikotín a jedlo a nápoje. Každá z týchto troch kategórií má rovnakú váhu 33,3 %. Kategória Nikotín je rozdelená na tabak a elektronické cigarety s rovnakou váhou pre každú z nich, t. j. 16,7 %. percent.
Od drobností po vysoké dane
Každá kategória má niekoľko rôznych kritérií. Za každé kritérium sa udeľujú body, maximálny možný súčet je 100. V Indexe sa hodnotia len politiky, ktoré majú priamy vplyv na spotrebiteľov. Tieto politiky majú v kritériách rôznu váhu, aby odrážali rozsah, do akej miery sú spotrebitelia negatívne ovplyvnení, od relatívne malých nepríjemností až po vysoké dane a úplné zákazy. Paternalistické politiky zvyčajne znižujú kvalitu života jednotlivca v jednej alebo viacerých oblastiach zvyšovaním cien (prostredníctvom daní alebo maloobchodných monopolov), stigmatizáciou spotrebiteľov, obmedzovaním výberu, obťažovaním spotrebiteľov, obmedzovaním hodín alebo znížením kvality výrobkov.
Najhoršie skončilo v hodnotení Turecko, Nórsko a Litva. Horšie ako Slovensko sú na tom z okolitých krajín Maďarsko aj Poľsko. Naopak Česká republika spolu s Talianskom a Nemeckom dopadli najlepšie.
Zdroj: Iness