Milovaného tenisu sa musela vzdať, dnes žije behom. Takýto je inšpiratívny príbeh Monici Puigovej
Monica Puigová prekvapila celý tenisový svet, keď v roku 2016 nenašla premožiteľku na olympiáde v Riu de Janeiro. Nadviazať na tento úspech však nedokázala, v rebríčku sa postupne prepadala a jej kariéru ovplyvnili aj viaceré zranenia či operácie. Preto musela skončiť s milovaným športom. Lásku však presunula k maratónu - ten ju baví a napĺňa. Aká bola cesta tejto portorickej hviezdy?
Energiu vkladá do zmysluplných aktivít
Puigová vyhrala počas svojej tenisovej kariéry viac ako 300 zápasov. Pocit po zápasoch zahŕňal úľavu, vzrušenie a zadosťučinenie, že týždne, mesiace a roky odriekania i príprav sa vyplatili.
Prešiel už rok po tom, čo ju problémy s ramenom prinútili odísť do športového dôchodku vo veku 28 rokov. Na tenisové kurty sa však už vrátiť neplánuje. Našla si totižto inú záľubu. Začala behať maratóny. Najskôr v New Yorku, potom v Bostone a Londýne a už je na polceste k svojmu cieľu dokončiť všetkých šesť veľkých svetových maratónov do konca roka 2024.
"Zakaždým, keď prekročím cieľovú čiaru maratónu a prekonám osobný najlepší čas, prepadne ma mnoho emócií, rozplačem sa," povedala Puigová pre CNN Sport. "Pociťujem úžas nad tým, čo robím, pretože by som mohla sedieť na gauči a plakať či sa ľutovať. Ale snažila som sa všetku svoju energiu nasmerovať do niečoho produktívnejšieho."
Keď úspešne dokončí maratón, tak sa cíti "veľmi podobne, a zároveň veľmi odlišne" ako keď zvládla vyhrať tenisový zápas. Pri tenise boli stávky vyššie, keďže išlo o body do rebríčka, globálne uznanie a peňažné odmeny.
Nové vnímanie behu
Pocit osobnej spokojnosti, ktorý má z behu, pretrval a pomohol zmierniť pretrvávajúcu bolesť z jej odchodu z tenisového okruhu. "Ide skôr o to, aby som sama sebe ukázala, že som nespadla do veľkej čiernej diery depresie a smútku, keď som musela tak skoro ukončiť kariéru," opísala. "Dokázala som sa pozbierať a nájsť niečo iné, čo ma motivuje vstať každý deň z postele, čo ma motivuje byť naďalej silná, fit a zároveň sa tiež baviť."
Ako tenistka vždy vnímala beh ako formu trestu – nikdy nie ako pôžitok. Stal sa však prostriedkom na vyčistenie hlavy, keď rehabilitovala po zraneniach a postupom času začala zvyšovať vzdialenosti svojich behov – tri míle sa zmenili na päť, päť na osem, z ôsmich sa stali polmaratóny a neskôr aj celé maratóny, píše CNN.
Puigová sa v súčasnosti zameriava aj na súťaž v triatlone, ako aj na beh zostávajúcich celosvetových maratónskych pretekov v Chicagu, Berlíne a Tokiu. Jej prvá polovica Ironmana – 1,2 míle plávanie, 56 míľový bicykel a 13,1 míľový beh – je v Auguste v štáte Georgia v septembri a budúci rok plánuje pretekať aj doma v Portoriku.
"Súťažíte sami so sebou," hovorí, "ste váš najväčší nepriateľ alebo podporovateľ. To, čo si myslíte, vás môže buď tlačiť dopredu alebo obmedzovať. Maratóny a triatlon skutočne pomohli mojej mentalite rásť a rozvíjať tento prístup ku všetkému, čo robím. Je to aj vďaka tenisu, že mám určitú disciplínu," priblížila.
