Nikdy sa nebáli riskovať. Nestarnúca Metallica vydala svoj prvý štúdiový album pred 40 rokmi
Americká skupina Metallica patrí medzi "veľkú štvorku" hudobného štýlu thrash metal, teda oveľa rýchlejšej odnože heavy metalu. Skupinu založili na jeseň 1981 v Los Angeles gitarista a spevák James Hetfield a bubeník Lars Ulrich, ktorí sú v kapele dodnes.
V zostave doplnenej o gitaristu Kirka Hammetta a basgitaristu Cliffa Burtona nahrala Metallica debutový album Kill 'Em All, ktorý vyšiel pred 40 rokmi, 25. júla 1983. Predalo sa ho ale len pár desiatok tisíc kusov a na poriadny úspech si Metallica ešte musela počkať.
Prišli s platňami Ride the Lightning (1984) a Master of Puppets (1986), najmä na druhej z nich sa naplno prejavil originálny štýl kapely, ktorý je plný častých zmien tempa, obsahuje technické sóla a má melodiku. Euforické obdobie skupiny, ktorá od začiatku intenzívne pracovala na svojej prezývke "Alcoholica", však skončilo tragédiou.
Burton tragicky zahynul
Počas turné vo Švédsku v roku 1986 havaroval autobus skupiny a Cliff Burton kolíziu neprežil. Zvyšné trio síce čoskoro doplnil Jason Newsted, s Burtonom ale odišla časť Metallicy. Medziľudské vzťahy v skupine už nikdy neboli podľa neskorších výpovedí členov kapely také, ako na začiatku.
Po dvojročnej pauze vznikol album ...And Justice for All (1988), na ktorom už komplikovaný štýl Metallicy pôsobil chladne a chýbala mu živočíšna dravosť. Metallica sa tak ocitla na križovatke.
Nebáli sa riskovať
Našťastie sa Hetfield s Ulrichom nebáli zariskovať a najali úspešného producenta Boba Rocka (Bon Jovi či Aerosmith). Výsledkom bola prekvapivo "pesničková" platňa Metallica (1991), ktorá je známejšia pod názvom The Black Album, s hitmi ako Nothing Else Matters alebo The Unforgiven.
"Bola to naša zlomová platňa. Predovšetkým preto, že sme sa rozhodli všetko zjednodušiť," povedal Ulrich. Riskantný krok sa vyplatil aj komerčne - predalo sa okolo 25 miliónov kópií albumu.
Ďalšie platne Load (1996) a Reload (1997) však priniesli čiastočné rozčarovanie. Nový imidž ostrihaných hudobníkov len potvrdil, že divoká trashmetalová jazda sa pomaly zmenila na pokojnú plavbu v rockovom strednom prúde.
Spor s Napsterom im uškodil
"Ako sa z Metallicy stával čoraz väčší stroj, pomaly sme zabúdali na priateľstvo a starali sa každý sám o seba," spomínal Hetfield. Kapela si nepolepšila ani svojím víťazným sporom so spoločnosťou Napster ohľadom ilegálneho sťahovania hudby z internetu. Nálepka nafúkaných zbohatlíkov, ktorí kašlú na fanúšikov a ide im len o peniaze, Metallice na dlhú dobu zostala.
Tvorivý útlm a nahromadené osobné animozity potom vyvrcholili pri príprave nového albumu. Už začiatkom roku 2001 odišiel Jason Newsted, ktorý zle niesol svoje podradné postavenie. Explózia dlho potlačovaného hnevu medzi Ulrichom a Hetfieldom potom skončila Hetfieldovým prasknutím dverami a odchodom na protialkoholické liečenie.
St. Anger odštartoval novú cestu
Po takmer roku sa ale vrátil a skupina začala pracovať na albume St. Anger (2003), ktoré fanúšikov šokovalo svojou tvrdosťou, surovosťou a neučesaným "garážovým" zvukom. Napriek tomu, že album nebol príliš komerčne úspešný, pre Metallicu znamenal začiatok novej cesty.
K trojici muzikantov sa pripojil Robert Trujillo, ktorý predtým pôsobil u Ozzyho Osbournea a v skupine Suicidal Tendencies, a pekelný stroj s názvom Metallica sa dal s novou energiou opäť do pohybu. Dôkazom bol úspech albumu Death Magnetic (2008).
V roku 2011 vydala skupina spoločne s gitaristom a spevákom Louom Reedom veľmi rozporuplne prijatý album Lulu, v roku 2016 potom prišiel desiaty štúdiový album Hardwired... to Self-Destruct a tento rok v apríli vyšiel najnovší album 72 Seasons. Platňa, ktorú Metallica dávala dohromady od jari 2019, podľa kritiky znie, ako by sa kapela "obliala živou vodou".