Most cez Kerčský prieliv poškodili Ukrajinci už vlani. Prečo je strategickým bodom útokov?
Vybrané údaje o Krymskom moste, ktorý spája ruskú pevninu s protiprávne anektovaným Krymom. Z dôvodu "mimoriadnej udalosti" bola dnes skoro ráno prerušená doprava na moste, server ruskojazyčnej verzie BBC píše o dvojici explozií. Prinášame vám históriu Kerčského mosta.
Postavenie
Krymský alebo tiež Kerčský most bol otvorený v priamom televíznom prenose a za účasti ruského prezidenta Vladimíra Putina 15. mája 2018. Zhruba 19 kilometrov dlhú spojnicu medzi ruskou pevninou a anektovaným Krymom ako prvý prešiel práve Putin za volantom oranžového nákladného vozidla Ka.
Vďaka stavbe, ktorá v prepočte stála 80 miliárd korún, Moskva získala priame spojenie s obsadeným ukrajinským polostrovom, pretože Kyjev pozemnú cestu cez Ukrajinu blokoval.
Paramerte
Vybudovanie mosta sa pre Kremeľ stalo prioritou a v Rusku bol projekt označovaný za stavbu storočia. Realizácia začala vo februári 2016 a trvala viac ako dva roky. Most sa stal najdlhším v krajine. Začína na Tamanskom polostrove v ruskom Krasnodarskom kraji a cez ostrov Tuzla smeruje na západ cez Kerčský prieliv na krymský Kerčský polostrov.
Konštrukcia stojí na pylónoch, ktoré sú zavŕtané do hĺbky 56 metrov. Výška mosta je 35 metrov nad hladinou mora, približne uprostred sa nachádza zvýšený oblúk, pod ktorým môže preplávať lodná doprava.
Most sa skladá z dvoch častí, jedna je pre automobily, druhá pre železnicu. Štvorprúdová vozovka s kapacitou 40-tisíc vozidiel denne bola v prevádzke od mája 2018, budovanie časti s dvojkoľajnou železničnou traťou sa ale pretiahlo.
Prepravu po nej až koncom decembra 2019 osobne zahájil opäť Putin, ktorý vtedy zasadol do kabíny rušňovodiča v spoji s tromi vagónmi vypravenom z krymského prístavu Kerč do stanice Tamaň. Najprv po moste jazdili len osobné vlaky, nákladné sa pridali v lete 2020. Ukrajina stavbu označuje za nelegálnu.
Konflikt na Ukrajine
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári sa špekulovalo o možnosti ukrajinského útoku na most, ktorý hrá dôležitú úlohu pri zásobovaní ruských jednotiek na Kryme av priľahlej časti ďalšieho Rusov obsadeného ukrajinského územia. Okrem mosta ale Rusi od júna môžu na spojenie s Krymom používať aj pozemnú cestu cez okupované oblasti na pevnine.
Počas invázie na Ukrajinu totiž ruské sily získali kontrolu nad celým pásmom ukrajinského územia, ktoré prilieha k Rusku. Ovládnuté územia siahajú od Charkovskej oblasti cez Donbas a Záporožskú a Chersonskú oblasť až na Krym.
Most sa stal terčom útoku vlani 8. októbra, keď ho poškodil mohutný výbuch, ktorý zničil niekoľko polí vozovky pre automobily a následný požiar vlaku s palivom mal vážne následky aj pre železničnú časť stavby. Moskva od začiatku z výbuchu, ktorý si okrem materiálnych škôd vyžiadal štyri obete, obvinila Ukrajinu.
Kyjev sa k útoku - podľa všetkého vykonaného pomocou nákladného vozidla naloženého výbušninou - priznal len nepriamo o niekoľko mesiacov neskôr. Rusko v odvete - hovoril o nej osobne prezident Vladimir Putin - za zničenie mosta v nasledujúcich dňoch podniklo niekoľko vĺn leteckých útokov, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych.
Doprava na moste bola po útoku vlani v októbri úplne zastavená len krátko, už po piatich dňoch Rusi otvorili most pre automobily, avšak vo výrazne obmedzenom režime. Omnoho dlhšie trvalo, kým sa na most mohla vrátiť aj nákladná doprava a najmä vlaky.
Dočasne sa tak museli náklady vrátiť k trajektom. Moskva pôvodne chcela, aby opravy skončili do júla 2023, stihli sa ale skôr. Cestný most bol plne otvorený koncom februára 2023, začiatkom mája potom ruskí predstavitelia ohlásili plné otvorenie železničnej časti.
Kerčský prieliv
V oblasti Kerčského prielivu panoval čulý obchodný ruch už v dávnych dobách, závisel ale na lodnej doprave. Tú často ohrozovalo zlé počasie a búrky. Ako prvý sa rozhodol postaviť most cez prieliv už v roku 1903 posledný ruský cár Mikuláš II., jeho plány ale zhatili rusko-japonská a prvá svetová vojna.
Most tu začali stavať až v roku 1943 nacisti, ktorí však stihli dokončiť zhruba jednu tretinu a pred svojím odchodom ho z dôvodu blížiacej sa Červenej armády vyhodili do povetria. Po oslobodení Krymu v roku 1944 Sovietsky zväz vybudoval cez prieliv 4,5 kilometra dlhý železničný most. Už nasledujúcu zimu ho ale plávajúce kryhy vážne poškodili. Predtým sa cez most do Moskvy vracala sovietska delegácia z historickej jaltskej konferencie.
Za sovietskej éry sa úrady dostali len na vyčistenie prielivu od zvyškov mostnej konštrukcie a prepravu medzi Krymom a ruským Krasnodarským krajom zaisťoval trajekt. Nedostatok financií v 80. rokoch zastavil aj toto provizórium, ktoré bolo obnovené až v roku 2004. Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 sa vybudovanie mosta stalo znovu pre Moskvu prioritou.