Radšej samovražda ako vojna. Ruský dobrovoľný vojak sa mal vrátiť na front, obesil sa
Ruský dobrovoľný vojak sa mal vrátiť do bojov na Ukrajine. Na front sa však nedostal. Krátko pred návratom spáchal samovraždu. Podobných prípadov môže byť mnoho, ale rodiny sa ich často snažia zamiesť pod koberec. V Rusku navyše chýba dostatočná podpora pre vojnových veteránov.
Alfred Galimov, člen práporu Alga, pozostávajúceho prevažne z mužov naverbovaných v Tatársku, mal byť po päťmesačnej prestávke poslaný späť do vojny na Ukrajine, píše RFE/RL.
V osudný večer poslal príbuzným SMS-ku, v ktorej žiadal o 200-tisíc rubľov (2-tisíc eur), čo je takmer štvornásobok priemernej mesačnej mzdy v regióne. Rodinní príslušníci sa domnievali, že peniaze potrebuje na úplatok, aby sa tak vyhol vojenskej službe. "Videl som, že sa nechce vrátiť do vojny," povedal príbuzný pod podmienkou zachovania anonymity vzhľadom na citlivosť témy.
Nasledujúce ráno našli Galimova obeseného v kúpeľni. Nezanechal žiaden list na rozlúčku, no podľa príbuzných sa obával návratu na front. Zatiaľ čo správ o samovraždách ruských vojakov je málo, experti si myslia, že to môžu spôsobovať pokusy rodín a armády udržiavať obdobné prípady v tajnosti. Je však len otázkou času, kedy sa duševné zdravie vojnových veteránov stane vážnym problémom.
Lákadlom bol plat
Šofér dodávky Galimov sa do vojenskej služby dobrovoľne prihlásil v lete roku 2022. V tom čase sotva vyžil z výplaty. Jeho rodina proti jeho rozhodnutiu namietala, zvíťazila však vidina platu 195-tisíc rubľov (1955 eur) mesačne.
Dva mesiace po Galimovovom nasadení ako komunikačného dôstojníka spustila ukrajinská armáda protiofenzívu, prerazila ruské sily na severovýchode a juhu, a znovu dobyla značné územia. Rusko zápasilo s nedostatkom vojakov, na čo zareagovalo vyhlásením povolávacieho rozkazu a dočasným zákazom odchodu zmluvných a dobrovoľných vojakov zo služby. Galimovovo štvormesačné pôsobenie na fronte sa tak natiahlo o ďalšie dva mesiace.
Zoči-voči s hrôzami vojny
V januári sa domov vrátil na priepustku ako iný muž, dodal jeho príbuzný. "Vojna veľmi ovplyvnila jeho psychiku. Stal sa podráždeným. Cítil som, že sa uzatvára do seba, ale nikdy som si nemyslel, že to skončí samovraždou," povedal.
V textových správach dal Galimov jasne najavo, že sa stretol zoči-voči s hrôzami vojny. Povedal, že po útoku ukrajinských síl na nezistenom mieste pomohol evakuovať zranených a možno aj mŕtvych členov svojho práporu, za čo mu udelili medailu za statočnosť.
Vojaci sa navyše sťažovali na chýbajúce vybavenie, zimné oblečenie, obuv či zásoby jedla. Aj samotný Galimov sa rodine posťažoval, že bolo obdobie, keď hladoval celé dni.
