Lídri NATO schválili plán obrany proti Rusku. Vyžaduje si to však viac financií
Členovia NATO dnes na summite vo Vilniuse schválili najpodrobnejšie obranné plány od konca studenej vojny, oznámil na tlačovej konferencii generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Nová stratégia, ktorú spojenci pripravili pre prípad ruského útoku a prípadne teroristické hrozby, počíta okrem iného s dramatickým zvýšením počtu vojakov pripravených rýchlo nastúpiť do akcie a vyžaduje si ďalšie zvyšovanie armádnych rozpočtov, povedal Stoltenberg.
Nová stratégia kolektívnej obrany podrobne popisuje, ako by NATO v budúcnosti bránilo každý kút svojho územia. Rozdeľuje alianciu na tri geografické zóny, pričom je chápaná predovšetkým ako odpoveď na obavy z ruského útoku.
Plány nadväzujú na minuloročné rozhodnutia zdvojnásobiť počet bojových skupín v krajinách východného krídla NATO a usilovať sa o rozšírenie každej z nich až na 5000 vojakov. Spojenci vrátane SR teraz pracujú na realizácii tohto cieľa a začínajú oznamovať vlastné príspevky.
Viac investovať do obrany
V budúcnosti má medzinárodné bojové skupiny podporovať viac ako 300 000 vojakov pripravených zapojiť sa do akcie maximálne do 30 dní. Ku koncu minulého roka pritom bolo pod aliančným vedením okolo 40 000 vojakov. Stoltenberg poznamenal, že podmienkou na dosiahnutie aktuálnych cieľov bude aj posilnenie obranného priemyslu, čo je predmetom nového "akčného plánu".
"Aby sme toto všetko urobili, musíme viac investovať do obrany," povedal generálny tajomník aliancie. Spojenci sa podľa neho na summite zaviazali, že budú na armády každoročne vynakladať čiastky najmenej na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Na dosiahnutie dvojpercentnej hranice sa členské krajiny zaviazali v roku 2014, tento rok však podľa aktuálnych odhadov tento cieľ splní iba 11 členov z 31. Česko sa k nim chce pridať budúci rok a novo požiadavku zakotvilo v zákone.
NATO dlhé roky nemalo potrebu formulovať rozsiahle obranné plány, pretože bojovalo len v menších vojnách v Afganistane av Iraku a panovalo presvedčenie, že postsovietske Rusko už nepredstavuje existenčnú hrozbu. To sa začalo meniť po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a definitívny zlom prišiel s minuloročným ruským vpádom na Ukrajinu.
Nová stratégia je projektom na niekoľko rokov, zdôraznil minulý týždeň predseda aliančného vojenského výboru Rob Bauer. "Musíme pracovať na dosiahnutí vyššieho počtu síl s vyššou pripravenosťou. Musíme vykonávať cvičenia, musíme nakúpiť prostriedky, ktoré potrebujeme. A to bude trvať. Nie je to stlačenie vypínača," povedal na brífingu v Bruseli.
