FOTO: Pláže plné textílie, kopy odpadu. Čo sa deje s oblečením po tom, ako ho darujeme charite?
Každoročne vznikne na svete približne 100 miliárd nových kusov oblečenia. Polovicu z nich ľudia pri tom vyhodia v priebehu jedného roka. Kam však tento odpad putuje?
Posielame im smeti
Nasledujúci deň sa vydali do iného mesta zistiť, aká je situácia tam. Stretli sa s veľmi podobným pohľadom ako v Cotonou.
"Čo nám posielajú ľudia z vašich krajín je čím ďalej, tým horšie," posťažovala sa 38-ročná predavačka Jeanette Affokpo. "Kupujem odpad. Posielajú nám smeti. Chcem ich poprosiť, aby nám to už neposielali," dodala.
Reportéri sa jej spýtali aj na čierno-bielu bundu, ktorú hľadali. Nič o nej nevedela, avšak povedala, že keby ju našla v niektorej zo zásielok, nahnevalo by ju to. "Kto si myslí, že nám v Afrike treba také bundy?" spýtala sa.
Vrátili sa teda do Cotonou a konečne sa im podarilo dostať sa do tesnej blízkosti hľadaného kusu. Podľa GPS sa nachádzal v sklade, pri ktorom zastalo ich auto. Kovovú bránu skladu im otvoril dovozca Maurice Ahouansou.
Privezené balíky odevov predáva potom ďalej predavačom. Bunda podľa neho mohla byť buď na ich trhu, alebo v Nigérii. Priznal, že aspoň polovicu jeho tovaru si berú pašeráci.
Bundu sa im tak nájsť nepodarilo. Na vlastné oči však videli následky nadmernej konzumácie textilu na Západe a kde končí odev, ktorý s dobrým úmyslom dávame na charitu. V skutočnosti takmer nikomu nepomáhame, iba prispievame ku znečisťovaniu chudobných krajín.
Ekologická katastrofa
Tento prípad sa, samozrejme, netýka iba spoločnosti H&M. Mnohé ďalšie značky, reťazce či firmy fungujú rovnakým spôsobom. Podľa organizácie Changing Markets takmer nikdy nevedia, kde ich oblečenie v skutočnosti končí.
Reportéri spočítali, akú vzdialenosť ich darované kusy prešli, kým od nich prijímali signál. Dokopy sa jednalo o takmer 10-tisíc kilometrov.
Okrem samotného odpadu, ktorý dané oblečenie mohlo počas svojho života vyprodukovať, sa tak k nemu pripočítavajú aj spálené pohonné hmoty a emisné plyny, ktoré boli vypúšťané počas prepravy. Na prvý pohľad morálne a ekologické riešenie sa tak premenilo na ekologickú katastrofu.
Švédske médium Aftonbladet požiadalo H&M o rozhovor s možnosťou doplňujúcich otázok. Módny reťazec sa rozhodol odpovedať prostredníctvom písomného komentára.
Vedúca spätného dodávateľského reťazca Harsha Bammanahali tam uvádza: "Skupina H&M je kategoricky proti tomu, aby sa oblečenie stalo odpadom, a je to úplne v rozpore s našou prácou na vytvorení uzavretejšieho módneho priemyslu." Po otázkach módny reťazec zrušil stránku s informáciou o spolupráci s I:Collect.
Tento článok je súčasťou trojdielnej série. V druhej časti sa pozrieme na problémy textilného znečistenia v Ghane, kde končí väčšina šatstva zo Západu. V treťom článku následne nájdete vyjadrenia slovenských firiem, ktoré sa zameriavajú na zber, triedenie a distribúciu oblečenia z druhej ruky. Tieto články vám prinesieme v najbližších dňoch.
