Hľadajú sa zamestnanci. Nová obľúbená turistická destinácia Európy má problém
Vstup Chorvátska do eurozóny a schengenského priestoru, ktorý znamená voľné cestovanie medzi členskými krajinami v Európe, má priaznivý vplyv na turizmus v časti Dubrovníka zvanej Staré mesto. Obchodom sa málokedy darilo lepšie. Úrady už teraz predpovedajú rekordné príjmy z cestovného ruchu. V súvislosti s tým sa však vyskytol problém.
Úspech priniesol do plážových centier na pobreží Jadranského mora a do hlavného mesta Chorvátska nový problém, ktorý môže byť povedomý niektorým častiam západnej Európy – ako zabezpečiť dostatok pracovníkov, aby bolo možné udržať krok s dopytom, píše agentúra Bloomberg.
Cestovný ruch je pre Chorvátsko dôležitý. Tvorí zhruba pätinu ekonomiky krajiny, viac než akékoľvek iné odvetvie. Podobný podiel má turistika vo vyhľadávaných miestach, akým je napríklad Malta.
Chorvátsko sa od vyhlásenia nezávislosti pred 32 rokmi spolieha prevažne na domácu pracovnú silu. Štatistiky pracovných povolení ale ukazujú, že stále viac zamestnávateľov musí hľadať chýbajúcich pracovníkov vo vzdialenejších krajinách.
"Chorvátsko samo nedokáže poskytnúť dostatok pracovných síl, aby udržalo cestovný ruch ako svoje hlavné odvetvie, a je v situácii, keď jasne potrebuje príchod pracovných síl zo zahraničia," uviedol guvernér centrálnej banky Boris Vujčić. "Nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend mal zmeniť," dodal.
Tento vzostup podporilo od 1. januára zavedenie eura a pripojenie krajiny k schengenskému priestoru. Tým sa odstránili hraničné priechody so susedmi, ako je Maďarsko a Slovinsko. Zhruba 95 percent turistov jazdí do Chorvátska autom.
Väčšina zamestnancov je zo zahraničia
Miestne obchody a reštaurácie sa rozširujú. Stravovacie zariadenia sa starajú predovšetkým o európskych cestovateľov, ktorí sa chcú v postpandemickom svete najesť a pobaviť. To však vyžaduje personál. Miera nezamestnanosti už tento rok v Chorvátsku klesla najnižšie od roku 1982 a klesá aj počet miestnych obyvateľov.
Zlatko Borovac je manažér rušnej reštaurácie Peškarija Lokanda a štyroch ďalších reštaurácií. Hovorí, že väčšina z jeho zhruba 180 zamestnancov je teraz zo zahraničia, najčastejšie zo susedných balkánskych krajín.
V roku 2015 bolo vydaných iba 2700 pracovných povolení pre ľudí z krajín mimo EÚ. Teraz vláda očakáva, že tento rok ich bude 180-tisíc. Tým by sa podiel zahraničných pracovníkov na celkovej pracovnej sile zvýšil na viac ako desať percent, uviedol štátny tajomník z ministerstva vnútra Žarko Katić.
Očakáva sa, že vláda do konca roka zmení zákony, aby uľahčila zamestnávanie cudzincov v Chorvátsku. Pretože viac ako 40 percent všetkých zahraničných pracovníkov prichádza z miest, ako sú Filipíny či India, môžu sa povolenia nanovo vydávať na tri roky namiesto jedného.
Chorvátsko tiež teraz stojí pred úlohou, ako zahraničných pracovníkov integrovať, keď chce, aby v krajine zostali dlhšie, upozornila profesorka práva EÚ na Záhrebskej univerzite Iris Goldnerová Langová.
Emerson Lopez Ragasa má ročné pracovné povolenie a našiel si prácu v pekárni Pán Pek v Záhrebe, v ktorej môže pracovať po celý rok, nielen v turistickej sezóne. Jeho prvým zamestnaním bola práca pomocného kuchára v hoteli na ostrove Korčula. Dvadsaťštyriročný mladík vyrastal v Manile a z Filipín odišiel najprv pracovať do Dohy a potom sa na základe tipu od kamaráta presunul na Balkán. V najbližšej dobe nemá v pláne odísť. "Snívam, že jedného dňa budem schopný priviezť rodičov sem, do tohto krásneho miesta," povedal.
