Požiar aj technické problémy. Toto sú ponorkové nešťastia, ktoré v posledných desaťročiach otriasli svetom
Plavba ponorkami dokáže byť riskantnou záležitosťou aj za priaznivých okolností. Zlyhanie technológie či ľudského faktoru môže vyústiť do tragédie, akej sme boli svedkami aj posledné dni. Avšak, strata ponorky Titan nie je jediným a zďaleka nie najväčším nešťastím. Redakcia ta3 prináša prehľad najväčších havárií ponoriek povojnovej éry.
USS Thresher, rok 1963
Námorným nešťastiam sa nevyhli ani Spojené štáty americké. Vôbec najvyššie straty na životoch si vyžiadala havária USS Thresher - útočnej ponorky s jadrovým pohonom. K potopeniu došlo pri severovýchodnom pobreží USA, a to 10. apríla 1963 počas testovacieho ponoru. Nehodu neprežil nikto zo 129-člennej posádky.
Vyšetrovanie zistilo príčinu katastrofy, ktorou bolo zle pozvárané potrubie v strojovni. Významný americký admirál Rickover však v roku 1964 vyhlásil, že ponorka mohla na more vyplávať so stovkami problémov, o ktorých nikto nevedel. Pripomenul tiež skutočnosť, že pracovníci, ktorí sa podieľali na výrobe ponorky, neboli dostatočne vyškolení.
USS Scorpion, rok 1968
Koncom 60. rokov minulého storočia, konkrétne v máji roku 1968, sa neďaleko Azorských ostrovov stratila útočná jadrová ponorka USS Scorpion. O päť mesiacov neskôr potvrdilo americké námorníctvo, že na dne Atlantiku našlo jej trosky. Ponorka kleskla ku dnu aj s celou posádkou, ktorú tvorilo 99 mužov.
Príčinu nehody dodnes nikto neobjasnil. Spojené štáty tvrdia, že majú predstavu o tom, čo sa pravdepodobne stalo. Detaily však neposkytli. Špekulácie hovorili o zrážke iným telesom, uvoľnení tesnenia hriadeľa lodného šróbu či dokonca sovietskom útoku. Väčšina verejných zdrojov ale naznačuje, že príčinou bola zrejme neúmyselná aktivácia batérie alebo výbuch torpéda.
Kursk, rok 2000
Najznámejším nešťastím nového tisícročia je potopenie pýchy ruského námorníctva - jadrovej ponorky K-141 Kursk. K havárii došlo 12. augusta 2000 vo vodách Barentsovho mora, a to počas námorného cvičenia. O život prišlo všetkých 118 mužov posádky.
Oficiálnou príčinou nehody bol výbuch cvičného torpéda, no verzií bolo viac. Šepkalo sa napríklad o zrážke s plavidlo NATO či narazení na mínu z čias druhej svetovej vojny. V čase tragédie čelili kritike vláda aj prezident Vladimir Putin, ktorý podľa Rusov nezvládol záchranu námorníkov. Spoločnosť krajine vyčítala odmietnutie medzinárodnej pomoci, ktorú Rusku ponúkali USA aj Veľká Británia.
Putin navyše o katastrofe mlčal štyri dni, počas ktorých bol na dovolenke, pripomína irozhlas.cz. Záchranné akcie brzdilo aj nedostatočné vybavenie námorníctva.